V Tokiu už od piatka nedostanete benzín, problémy sú s potravinami aj hygienickými potrebami. Alexandrini známi napríklad nemajú pre dieťa plienky, musia improvizovať.
NITRA. Nitrianka Alexandra Tachi už nie je v Tokiu. V utorok sa spolu a manželom Daikom a osemmesačnou dcérou Emou presunuli k príbuzným. Dôvodom sú problémy v jadrovej elektrárni Fukushima a strach z rádioaktivity.
Tachiovci našli dočasný domov v Kanazawe. Mali šťastie, že ešte dostali lístky na rýchlovlak.
Narýchlo sa zbalili
Prvá explózia v elektrárni Fukushima nastala predminulú sobotu. Alexandru vystrašila ešte viac ako samotné zemetrasenie, no verila oficiálnym vyhláseniam v televízii.
„Tvrdili, že všetko je pod kontrolou, tak sme dúfali, že v priebehu pár dní sa to upokojí. Od nedele sme takmer nespali, 24 hodín sme sledovali správy. Bol to veľký psychický nápor, i keď som sa snažila zostať pozitívne naladená,“ napísala nám dnes Nitrianka.
Pôvodne boli s manželom rozhodnutí zostať v Tokiu. „Je to predsa náš súčasný domov a z domova sa ťažko odchádza... Zlom nastal v utorok dopoludnia, kedy vysvitlo, že okrem reaktorov 1, 2 a 3 začal „ožívať" aj reaktor 4. Zrazu sme s manželom mali obaja pocit, že situácia pod kontrolou nie je a rozhodli sme sa z Tokia odísť.“
Tachiovci sa obávali aj prípadnej paniky v 13-miliónovom Tokiu. „Ak by nastala, z mesta by sme sa nedostali. Preto sme v utorok rýchle pobalili najsúrnejšie veci a v priebehu 20 minút sme odišli z bytu rovno na stanicu.“
Manželia mali šťastie, že sa ešte dostali na rýchlovlak smerujúci do Ósaky. Museli si priplatiť, lebo bežné lístky už boli vypredané. „Vlak bol plný rodín s malými deťmi. Už vtedy som mala pocit, že sme urobili dobre,“ komentuje Alexandra odchod z Tokia.
Dočasne sa uchýlili k svokrovcom, ktorí žijú v Kanazawe, čo je na opačnej strane ostrova Honšú: „Od Fukushimy je to vzdialené približne 450 kilometrov, myslím, že tu sme v bezpečí.“
Od piatka už benzín nekúpite
Alexandra nám opísala aj situáciu v Tokiu pred ich odchodom: „Už v utorok bol v supermarketoch nedostatok minerálok, chleba, instantných slížov, potravín v konzervách, bateriek. Dnes je situácia oveľa horšia. Okrem potravín chýba toaletný papier, papierové vreckovky. Volala som so známymi, ktorí už pre dieťa nemôžu zohnať plienky, a tak mu strihajú plienky pre starých ľudí. Od piatka sa už vôbec nedá kúpiť benzín.“
Manželia Tachiovci sa snažia pomôcť svojim známym, ktorí zostali v Tokiu, no nie je to jednoduché: „Zásielky do Tokia idú aj vyše týždňa, do viac postihnutých oblastí sa veci nedajú poslať vôbec. Svokrovci už predminulý piatok, v deň zemetrasenia, poslali potraviny príbuzným do prefektúry Ibaraki. Ešte stále ich nedostali. Pre nedostatok benzínu pošta do tých oblastí vôbec nechodí. Máme strach, ako dlho im vydržia zásoby.“
V Kanazawe je zatiaľ situácia bezpečná. Problémy nie sú ani so zásobovaním, obmedzený je len predaj minerálok. „Stále však pociťujeme stres z toho, čo sa deje. Je mi z toho veľmi smutno. Vôbec neviem, kedy sa budeme môcť vrátiť do Tokia. Len dúfam, že sa vrátiť budeme môcť...“ zdôverila sa nám Alexandra so svojimi pocitmi. Na Slovensko sa zatiaľ nechystá.
Nitrianka žije v Japonsku už siedmy rok. Zemetrasenie ju zastihlo len dve hodiny po tom, ako spolu s manželom a dcérkou priletela zo Slovenska do Tokia. Hoci si na otrasy už zvykla, takéto silné zemetrasenie ešte nezažila ona ani manžel. Našťastie, boli vo svojom tokijskom byte, ktorý je na takéto situácie prispôsobený.
