Lešický v sobotu sledoval zápas Nitry s Dubnicou v spoločnosti Stanislava Grigu, Jána Greguša a Michala Hippa. Po jeho skončení majiteľom nitrianskeho klubu poďakoval za ponuku s odôvodnením, že povinnosti člena Výkonného výboru SFZ nevie skĺbiť s prácou trénera.
Pán Lešický, ako sa vám páčil súboj Nitry s Dubnicou?
- Páčil nie je dobré slovo, v nervóznom zápase vôbec nebolo vidieť, že mužstvá hrajú o povestných šesť bodov. Prišlo mi to, akoby som bol na hodovom zápase, Nitre chýbala bojovnosť a dôrazný presing. Dubničania sa domácim mali po zápase poďakovať za všetko, čo im na ihrisku dovolili. Tými šancami, čo zahodili, ale hostia urazili štastenu, rad tak prišiel na Nitru, ktorá mohla nakoniec aj vyhrať. Bod je pre Nitru zlatý, o záchranu a za peniaze sa ale musí hrať celkom inak.
Po zápase ste sedeli s majiteľmi nitrianskeho klubu, o čom ste sa bavili?
- Boli sme v kontakte už dlhšie, v piatok sme sa stretli v Bratislave s pánom Bödörom. Absolvovali sme spolu veľmi seriózne jednanie, tešil som sa, doslova som sa potom išiel baliť do Nitry. Práca v klube ale nie je jednoduchá, žiada si štrnásť hodín na štadióne a došlo mi, že to ja neviem zladiť s povinnosťami na zväze.
Nestroskotal teda váš príchod na financiách?
- Nie, to v žiadnom prípade. Majitelia boli veľmi ústretoví, navyše išlo o Nitru, ktorá je pre mňa srdcovou záležitosťou, ekonomické aspekty išli bokom. Mňa futbal musí baviť, o peniaze ide až v druhom rade. Ja sa hlásim k Nitre, pre ňu bije moje srdiečko, celé jej ho ale teraz dať neviem.
