Chladné počasie po Jozefovi určujú podľa pranostiky vyletené včely.
NITRA. Marec je pre záhradkára, poľnohospodára, či radového milovníka prírody významným mesiacom. Svedčí o tom aj viacero s prírodou prepojených dní.
Napríklad Svetový deň vody (22. marec) či Svetový meteorologický deň (23. marec), ktorý sa oslavuje od roku 1960 na počesť vzniku Svetovej meteorologickej organizácie. V marci máme aj prvý jarný deň a s ním nastupujúce obdobie jari.
Nástup jari
Pre nástup jari platia viaceré kritéria. „Astronomické kritérium pre nástup jari stanovuje deň jarnej rovnodennosti (20., 21., 22. 3.). Biometeorologické kritérium je určené nástupom biologického teplotného minima, čo je teplota potrebná k obnove fyziologických procesov rastu a vývoja rastlín. Teplota musí byť rovná alebo vyššia ako päť stupňov. V Nitre je týmto dňom 15. marec, kedy zároveň končí obdobie vegetačného pokoja,“ hovorí profesor František Špánik, zakladateľ Katedry biometeorológie a hydrológie Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.
Fenologické kritérium je pre nástup skorej jari definované pučaním gaštana konského, brezy a duba. Kalendárne kritérium zase pre príchod jari stanovuje prvý marec, kedy nastupuje jarný kvartál roka.
Pranostiky
Mnoho o charaktere počasia povedia aj pranostiky. Po grécky sa pranostiky povedia prognostis, a sú to vlastne akési veršované prognózne vyjadrenia charakteru počasia, úrod, termínovaných záhradníckych či poľnohospodárskych činností. Vznikli na základe všeobecne platných fyzikálnych zákonitostí a rytmickosti priebehu astronomických a meteorologických javov počas roka, ale aj na základe biologických procesov v prírode.
Aj napriek určitým výhradám pranostiky oceňujeme ešte aj dnes – a to hlavne pre ich bohatú obraznosť, charakteristickú ľudovú slovesnosť a historickú hodnotu.
Aj marec pozná niekoľko pranostík. Napríklad – teplý marec, mokrý máj, bude žitko ako háj. „V marci totiž dochádza k už spomínanej jarnej rovnodennosti. Prechodom Slnka cez rovník z južnej na severnú pologuľu dochádza u nás k zvyšovaniu radiačnej bilancie nevyhnutnej k vstupu prírody do aktívnej vegetácie a k prekročeniu biologického teplotného minima,“ vysvetľuje profesor Špánik.
Populárna je aj pranostika vzťahujúca sa k víkendovému oslávencovi Jozefovi. Tá tvrdí, že koľko dní pred Jozefom vyletia včely, toľko týždňov bude chladno. „Táto pranostika vychádza zo synoptickej spojitosti južného – anticyklonálneho prúdenia pred Jozefom a severného – cyklonálneho prúdenia po Jozefovi. Stanovenie časového intervalu tejto väzby tak ako tvrdí pranostika, nie je presne možné,“ hovorí František Špánik.
Mnohé z marcových pranostík sa viažu k teplote a vode, ktoré sú pre vývoj rastlín a všetkého živého nevyhnutné. Pranostiky tvrdia, že marec bez vody, apríl bez trávy. Alebo – ak máš v marci lúku vytopenú, nič si z toho nerob, zaraduj sa senu. „V marci síce nie sú ešte všetky vrtochy zimy plne zažehnané, príliv slnečnej energie ale začína mať prevahu. Záhradkára volá napríklad aj pranostika viažuca sa na 12. marec – na svätého Gregora, všetky volky zo dvora,“ hovorí profesorŠpánik.
Autor: TH
