Článok pokračuje pod video reklamou
ZLATÉ MORAVCE. Historický Župný dom v Zlatých Moravciach sa predávať nebude. Deklaruje to vedenie mesta. Najväčší župný dom na Slovensku sa chce radnica pokúsiť zrekonštruovať z eurofondov.
„Na opravu kultúrnych pamiatok sa ešte chystajú nejaké výzvy. V rozpočte máme naplánované päťpercentné spolufinancovanie pre prípad, že by sa nám podarilo uspieť,“ povedal prednosta radnice Peter Pecho. Druhou možnosťou je budovu dlhodobo prenajať investorovi, ktorý by bol ochotný ju opraviť. V najbližšom období chce dať mesto zbúrať plechové výrobné haly pre kovovýrobu, ktoré na nádvorí župného domu postavili ešte za komunizmu. Historická budova ponúka podľa Pecha široké spektrum využitia.
„Viem si tam predstaviť knižnicu alebo galériu, možno nejaké kaviarničky, kancelárie,“ povedal. Z eurofondov by radnica chcela opraviť aj kaštieľ rodiny Migazziovcov, v ktorom sídli Mestské kultúrne stredisko. Tam je podľa Pecha šanca získať eurofondy ešte väčšia, pretože budova sa využíva pre kultúru.
Informácie o predaji župného domu vznikli na marcovej tlačovej besede, kde primátor Peter Lednár hovoril o tom, že mesto chce nepriaznivú finančnú situáciu riešiť aj predajom dubiózneho majetku. Na otázku novinára, ktoré budovy v meste sú označené za dubiózny majetok, odpovedal, že napríklad Župný dom.
Informácia vzápätí vyvolala rozruch na mestskom zastupiteľstve. „S poslancami toto nikto neprerokoval, je to nepochopiteľné, že s takouto myšlienkou mohol vôbec niekto prísť. Keby sme Župný dom predali, tak by som sa od hanby vysťahoval,“ povedal pre médiá poslanec Ľudovít Chládek. V Župnom dome by podľa neho mesto mohlo mať svoje reprezentačné priestory.
História budovy siaha do roku 1718, pôvodne to bolo renesančné pánske sídlo rodiny Paluškovcov. Samotná história Župného domu Tekovskej stolice sa začala písať v roku 1735, keď stolica od Paluškovcov budovu odkúpila za 50 000 zlatých a do roku 1758 ju upravila pre svoje potreby.
Po zániku Tekovskej župy budova slúžila ako väznica aj kasárne. Od päťdesiatych rokov sa stala sídlom Krajského kovospracujúceho podniku, neskoršieho Kovoplastu. Záhradu Župného domu v tých časoch zlikvidovali a na jej mieste postavili pracovné haly, ktoré slúžili na generálne opravy chladničiek. Bývalá primátorka Župný dom prenajala opäť na kovovýrobu.
