NITRA. Výskumné práce na vzácnom slovanskom hradisku Bojná v okrese Topoľčany budú pokračovať aj v tomto roku. Pre nedostatok financií hrozilo, že sa systematický výskum na tejto unikátnej lokalite bude musieť zastaviť. Dôležité vykopávky na kniežacom hradisku, dokladajúce osídlenie Slovanmi od 7. až do 10. storočia, by sa tak zastavili na neurčito.
Výskum Bojnej po určitej dobe neistoty zaistilo predsedníctvo Slovenskej akadémie vied (SAV) z vlastných zdrojov. Do budúcnosti sa nám podarilo získať projekt z Agentúry pre vedu a výskum na tri roky, takže dá sa povedať, že na ďalšie štyri roky bude výskum na Bojnej zachránený a zaistený, uviedol jeho vedúci Karol Pieta z Archeologického ústavu SAV v Nitre.
Pre tohtoročnú sezónu si vedci stanovili viaceré priority. Jednou z nich je výskum širšej aglomerácie v Bojnej, predovšetkým ložísk železnej rudy a zlata. Ide o zlatonosný revír Kulháň-Zlatníky, ktorý určite súvisí s hradiskom. Vypovedajú o tom aj analýzy zlatých aplikácií, ktoré sa na Bojnej nachádzajú na úplne bežných železných predmetoch, čo je absolútne európsky unikát. Zrejme toho zlata mali tí Slovania naozaj dosť, hovorí Pieta. Archeológovia budú okrem toho hľadať aj príčiny, prečo sa starí Slovana tak skoro a tak intenzívne usídľovali v priestore Bojnej. Vlani sa nám podarilo doložiť najstarší horizont osídlenia, ktorý siaha až do 7. storočia, čo je veľmi zaujímavá informácia. Domnievame sa, že to osídľovanie súvisí s ťažbou železnej rudy a len postupne sa z toho miesta vybudovalo významné stredisko kniežacieho rangu. Samotné opevnenia boli budované až v tej záverečnej fáze veľkomoravského obdobia. V každom prípade sa dá povedať, že Bojná je už dnes, aj keď novým, ale významný fenoménom našich národných dejín, skonštatoval Pieta.
Zánik hradiska na Bojnej podľa archeológov súvisí so situáciu na začiatku 10. storočia, kedy maďarské vojska obsadzovali Karpatskú kotlinu a prenikli aj do hornatých častí Slovenska. Vtedy zničili aj túto bojniansku aglomeráciu. Pre archeológov je veľkým prínosom. Miesto bolo opustené a zostalo k dispozícii pre bádateľov 21. storočia podobne ako Pompeje, hovorí Pieta. Hradisko Bojná sa stalo známe vďaka pozláteným plaketám, ktoré podľa odborníkov súvisia s kresťanskou misiou, zrejme z patriarchátu v severotalianskej Aquilei. Krátke texty na plaketách sú zároveň prvými dokladmi použitia písma u stredoeurópskych Slovanov. Hradisko v Bojnej bolo podľa vedcov jedným z najväčších opevnení v Karpatskej kotline. Veľký rozmach zažilo na začiatku 9. storočia, v čase Nitrianskeho kniežatstva. O jeho veľkom význame nesvedčia len mimoriadne vysoké valy, ktoré ešte aj po viac ako 1000 rokoch dosahujú výšku osem metrov, ale aj množstvo vzácnych a na tú dobu luxusných predmetov, zbraní či zlatom zdobených ostrôh.
