NITRA/TOKIO. Život v Tokiu je iný ako pred ničivým marcovým zemetrasením. Potvrdila nám to Nitrianka Alexandra Tachi (30), ktorá sa do mesta vrátila pred vyše tromi týždňami. Našla ho tmavšie a prázdnejšie, stopercentné ešte nie je ani zásobovanie.
Alexandra odcestovala po ničivom zemetrasení spolu s manželom Daikom a dcérou Emou k svokrovcom do Kanazawi. Dôvodom bol strach z radiácie. Keď sa začiatkom apríla vrátili domov, čakali ich ďalšie silné otrasy zeme.
Predaj vody je stále obmedzený
„Dosť nás triaslo skoro každý druhý deň, ani som nestihla volať rodičom, aby sa nebáli. Väčšinou ma zemetrasenia zastihli doma, dvakrát som práve učila. Len sme stíchli a čakali, čo sa bude diať,“ napísala nám Alexandra.
Hneď po príchode do Tokia si bola na našom veľvyslanectve zobrať jódové tabletky: „Pevne však verím, že ich nebude nutné užívať. Hoci situácia v poškodenej jadrovej elektrárni Fukušima ešte zďaleka nie je vyriešená, zdá sa, že je pod kontrolou.“
Tachiovci si pre istotu priviezli zásoby asi na dva mesiace. „Hlavne veci dennej potreby pre dcérku, hygienické potreby, ale aj nejaké potraviny, najmä zeleninu a ryžu. Po príchode do Tokia boli obchody ešte stále prázdnejšie ako zvyčajne, voda pre bábätká sa nedala zohnať vôbec, minerálky iba ráno, popoludní už boli vypredané,“ napísala Alexandra.
Dnes je situácia lepšia, no predaj vody na osobu je stále obmedzený. „Tiež je obmedzený predaj jogurtov a natto. To je fermentovaná sója, ktorú Japonci jedávajú s ryžou na raňajky.“
Hotely sa boja rádioaktívnych ľudí
Nitrianku nemilo prekvapilo, že väčšina zeleniny a ovocia v obchodoch pochádza z oblasti Kanto (Tokio, Fukušima a okolie).
„Dúfala som, že sa začnú dovážať z iných oblastí, ale nie je to asi také jednoduché. S manželom sme sa dohodli, že Emke radšej produkty z tejto oblasti nebudeme dávať, a preto nám jeho rodičia raz do týždňa posielajú poštou niektoré potraviny. Informácie o prítomnosti rádioaktívnych prvkov vo vode a vzduchu sledujeme na internete, o potravinách sa však získať nedajú. Nechceme nič riskovať,“ konštatovala Alexandra.
Niektorí ľudia však podľa nej odmietajú kupovať aj tovar z okolia Fukušimy, ktorý rádioaktivita zasiahnuť nemohla. „Napríklad alkohol vyrobený v oblasti hoci aj pred rokom, čo je úplne nelogické a prehnané. Ceny takýchto produktov bezdôvodne klesajú a doplácajú na to výrobcovia, poľnohospodári a ich rodiny.“
Minulý štvrtok dokonca Alexandra počula v správach, že mnohé hotely či benzínové pumpy odmietajú zákazníkov z Fukušimy kvôli šíreniu rádioaktivity.
„Deti z Fukušimy dočasne navštevujú školy v iných regiónoch a sú šikanované. Toto je veľmi smutné. Mnohí sa však snažia pomáhať. My sme aspoň finančne prispeli organizácii, ktorá sa postará o deti, čo prišli v dôsledku zemetrasenia a cunami o rodičov,“ napísala nám Alexandra.
Ulice sú tmavé, bary prázdne
Život v Tokiu sa ešte stále nevrátil do starých koľají. „Deti chodia do škôl, dospelí do práce. Aj väčšina rodín, ktoré dočasne odišli, je už naspäť. Atmosféra je však troška iná. Akoby Tokio stratilo svoju silu a energiu.“
Mesto šetrí elektrinu, všetko je oveľa tmavšie. „Eskalátory sú povypínané, vlaky fungujú iba na 80%, na staniciach svieti každé druhé-tretie svetlo, regály v obchodoch nie sú priamo osvetlené, tabule s nápismi a reklamami nesvietia, večer ich vôbec nie je vidno. Predtým sa mi zdalo, že to Japonci s osvetľovaním preháňajú, ale teraz je to také troška smutné.“
Alexandra sa spolu s ostatnými Tokijčanmi obáva leta, na kedy je naplánované odstavenie elektriny: „Leto je v Tokiu veľmi horúce a vlhké, bez klimatizácie si to neviem predstaviť.“
Kiná, reštaurácie a iné zábavné zariadenia stále zívajú prázdnotou. „Nečudujem sa, ani my sa necítime na to, aby sme išli niekam von. Situácia nie je ešte dosť pokojná, aby si človek mohol znova naplno užívať život,“ poznamenala Alexandra.
Prázdne sú aj bary, čo nie je bežné. Japonci ich zvykli navštevovať rovno po práci – najedli sa, vypili si. Teraz sa však boja výpadku elektriny.
„Po práci chodia rovno domov. Veď ak by došlo k výpadku, vlaky by boli odstavené a museli by ísť peši, ako po zemetrasení 11. marca. Mnohí vtedy šliapali niekoľko hodín, taxíky boli preťažené a iný spôsob dopravy nebol možný.“
Ekonomika stagnuje, firmy neprepúšťajú
Hneď po návrate do Tokia začala Alexandra znovu učiť angličtinu. Na hodiny jej chodí asi 80 percent študentov. Zvyšní potrebujú čas, zemetrasenie a situácia vo Fukušime na nich zanechali zlý psychický vplyv.
„Jeden manželský pár napríklad našiel po marcovom zemetrasení porozbíjanú väčšinu vecí v byte. Nevedia, či sa nenarušila aj stavba, a preto venujú každú voľnú chvíľku náprave,“ napísala nám Alexandra. Spomenula aj študenta, ktorý býva na 32. Poschodí: „Po zemetrasení boli výťahy vypnuté a musel šliapať pešo asi trištvrte hodiny.“
Mnohí Alexandrini študenti robia pre veľké firmy (Hitachi, Sumitomo). „Vravia, že marcové udalosti veľmi nepriaznivo ovplyvnili ekonomickú situáciu. Produktivita klesá, obchod je obmedzený. Firmy sa však prepúšťať nechystajú, trpezlivo čakajú, kým sa situácia zlepší.“
