Piatok, 12. august, 2022 | Meniny má Darina

Potraviny pre malú Emu posielajú do Tokia poštou

Väčšina Tokijčanov ide z práce rovno domov, v bare sa už nezastavia. Boja sa výpadku elektriny. Ak by nastal, šliapali by niekoľko hodín peši.

Pod rozkvitnutou sakurou. „Napriek ťažkej momentálnej situácii prišla jar, príroda sa prebúdza a dáva nám pocit, že všetko bude už len lepšie,“ napísala nám Alexandra.Pod rozkvitnutou sakurou. „Napriek ťažkej momentálnej situácii prišla jar, príroda sa prebúdza a dáva nám pocit, že všetko bude už len lepšie,“ napísala nám Alexandra. (Zdroj: Archív A.T.)

NITRA/TOKIO. Život v Tokiu je iný ako pred ničivým marcovým zemetrasením. Potvrdila nám to Nitrianka Alexandra Tachi (30), ktorá sa do mesta vrátila pred vyše tromi týždňami. Našla ho tmavšie a prázdnejšie, stopercentné ešte nie je ani zásobovanie.

Alexandra odcestovala po ničivom zemetrasení spolu s manželom Daikom a dcérou Emou k svokrovcom do Kanazawi. Dôvodom bol strach z radiácie. Keď sa začiatkom apríla vrátili domov, čakali ich ďalšie silné otrasy zeme.

Predaj vody je stále obmedzený

„Dosť nás triaslo skoro každý druhý deň, ani som nestihla volať rodičom, aby sa nebáli. Väčšinou ma zemetrasenia zastihli doma, dvakrát som práve učila. Len sme stíchli a čakali, čo sa bude diať,“ napísala nám Alexandra.

SkryťVypnúť reklamu

Hneď po príchode do Tokia si bola na našom veľvyslanectve zobrať jódové tabletky: „Pevne však verím, že ich nebude nutné užívať. Hoci situácia v poškodenej jadrovej elektrárni Fukušima ešte zďaleka nie je vyriešená, zdá sa, že je pod kontrolou.“

Tachiovci si pre istotu priviezli zásoby asi na dva mesiace. „Hlavne veci dennej potreby pre dcérku, hygienické potreby, ale aj nejaké potraviny, najmä zeleninu a ryžu. Po príchode do Tokia boli obchody ešte stále prázdnejšie ako zvyčajne, voda pre bábätká sa nedala zohnať vôbec, minerálky iba ráno, popoludní už boli vypredané,“ napísala Alexandra.

Dnes je situácia lepšia, no predaj vody na osobu je stále obmedzený. „Tiež je obmedzený predaj jogurtov a natto. To je fermentovaná sója, ktorú Japonci jedávajú s ryžou na raňajky.“

SkryťVypnúť reklamu

Hotely sa boja rádioaktívnych ľudí

Nitrianku nemilo prekvapilo, že väčšina zeleniny a ovocia v obchodoch pochádza z oblasti Kanto (Tokio, Fukušima a okolie).

„Dúfala som, že sa začnú dovážať z iných oblastí, ale nie je to asi také jednoduché. S manželom sme sa dohodli, že Emke radšej produkty z tejto oblasti nebudeme dávať, a preto nám jeho rodičia raz do týždňa posielajú poštou niektoré potraviny. Informácie o prítomnosti rádioaktívnych prvkov vo vode a vzduchu sledujeme na internete, o potravinách sa však získať nedajú. Nechceme nič riskovať,“ konštatovala Alexandra.

Niektorí ľudia však podľa nej odmietajú kupovať aj tovar z okolia Fukušimy, ktorý rádioaktivita zasiahnuť nemohla. „Napríklad alkohol vyrobený v oblasti hoci aj pred rokom, čo je úplne nelogické a prehnané. Ceny takýchto produktov bezdôvodne klesajú a doplácajú na to výrobcovia, poľnohospodári a ich rodiny.“

SkryťVypnúť reklamu

Minulý štvrtok dokonca Alexandra počula v správach, že mnohé hotely či benzínové pumpy odmietajú zákazníkov z Fukušimy kvôli šíreniu rádioaktivity.

„Deti z Fukušimy dočasne navštevujú školy v iných regiónoch a sú šikanované. Toto je veľmi smutné. Mnohí sa však snažia pomáhať. My sme aspoň finančne prispeli organizácii, ktorá sa postará o deti, čo prišli v dôsledku zemetrasenia a cunami o rodičov,“ napísala nám Alexandra.

Ulice sú tmavé, bary prázdne

Život v Tokiu sa ešte stále nevrátil do starých koľají. „Deti chodia do škôl, dospelí do práce. Aj väčšina rodín, ktoré dočasne odišli, je už naspäť. Atmosféra je však troška iná. Akoby Tokio stratilo svoju silu a energiu.“

Mesto šetrí elektrinu, všetko je oveľa tmavšie. „Eskalátory sú povypínané, vlaky fungujú iba na 80%, na staniciach svieti každé druhé-tretie svetlo, regály v obchodoch nie sú priamo osvetlené, tabule s nápismi a reklamami nesvietia, večer ich vôbec nie je vidno. Predtým sa mi zdalo, že to Japonci s osvetľovaním preháňajú, ale teraz je to také troška smutné.“

Alexandra sa spolu s ostatnými Tokijčanmi obáva leta, na kedy je naplánované odstavenie elektriny: „Leto je v Tokiu veľmi horúce a vlhké, bez klimatizácie si to neviem predstaviť.“

Kiná, reštaurácie a iné zábavné zariadenia stále zívajú prázdnotou. „Nečudujem sa, ani my sa necítime na to, aby sme išli niekam von. Situácia nie je ešte dosť pokojná, aby si človek mohol znova naplno užívať život,“ poznamenala Alexandra.

Prázdne sú aj bary, čo nie je bežné. Japonci ich zvykli navštevovať rovno po práci – najedli sa, vypili si. Teraz sa však boja výpadku elektriny.

„Po práci chodia rovno domov. Veď ak by došlo k výpadku, vlaky by boli odstavené a museli by ísť peši, ako po zemetrasení 11. marca. Mnohí vtedy šliapali niekoľko hodín, taxíky boli preťažené a iný spôsob dopravy nebol možný.“

Ekonomika stagnuje, firmy neprepúšťajú

Hneď po návrate do Tokia začala Alexandra znovu učiť angličtinu. Na hodiny jej chodí asi 80 percent študentov. Zvyšní potrebujú čas, zemetrasenie a situácia vo Fukušime na nich zanechali zlý psychický vplyv.

„Jeden manželský pár napríklad našiel po marcovom zemetrasení porozbíjanú väčšinu vecí v byte. Nevedia, či sa nenarušila aj stavba, a preto venujú každú voľnú chvíľku náprave,“ napísala nám Alexandra. Spomenula aj študenta, ktorý býva na 32. Poschodí: „Po zemetrasení boli výťahy vypnuté a musel šliapať pešo asi trištvrte hodiny.“

Mnohí Alexandrini študenti robia pre veľké firmy (Hitachi, Sumitomo). „Vravia, že marcové udalosti veľmi nepriaznivo ovplyvnili ekonomickú situáciu. Produktivita klesá, obchod je obmedzený. Firmy sa však prepúšťať nechystajú, trpezlivo čakajú, kým sa situácia zlepší.“

Najčítanejšie na My Nitra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Shell: So znižovaním emisií to myslíme vážne
  2. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  3. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  4. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  5. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  6. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky
  7. Prehľad a automatizácia
  8. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  1. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  2. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  3. Z vývoja paliva pre Formulu 1 ťažia aj bežní vodiči
  4. Trenčín potrebuje nový impulz!
  5. Shell: So znižovaním emisií to myslíme vážne
  6. Sezóna slovenského ovocia je v plnom prúde
  7. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  8. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  1. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 14 185
  2. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 10 367
  3. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 8 412
  4. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur 7 580
  5. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete 7 521
  6. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 4 933
  7. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha 3 499
  8. Kde u nás kúpite domácke potraviny 3 175

Blogy SME

  1. Štefan Vidlár: Kutya Lajos
  2. Kristína Jakubičková: Stratili sme rozum už "na totálku"?!?
  3. Silvia Valkovič: Malá ľudská tragédia
  4. Miroslav Sopko: O prejavoch lásky
  5. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch.
  6. Lórant Kulík: Na marhuľovom festivale v Gönci platili jednotné ceny: Slováci prišli ochutnať marhule, džem a pálenku
  7. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (12. - 18.8.1922)
  8. Jozef Sitko: Tajomstvo môjho dlhého veku
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 129 483
  2. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 14 061
  3. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 10 125
  4. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 9 553
  5. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 9 261
  6. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 8 785
  7. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 5 573
  8. Ingrid Tkáčiková: Poslanec Kuriak, ďakujem, že viem to, čo na Slovensku nechcem 3 360
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  5. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Nitra, Galanta a Šaľa - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Nitra

Miroslav Polák s vnúčatami s sochou medveďa

Nitriansky umelec Miroslav Polák má na konte zápis v slovenskej knihe rekordov. Jeho diela zdobia aj chodbu v NASA.


9 h
Bobor patrí medzi chránené živočíchy.

Vladimír Hagara z občianskeho združenia Človek a krajina stále vidí šancu na záchranu.


10 h
Pamätník teraz tvoria tri časti Berlínskeho múra. Jeho vzhľad sa zmení.

Pamätník, ktorý dnes stojí v centre mesta, sa zmení.


11. aug
Presklená budova na tržnici, na prízemí je ázijské bistro.

Mesto podalo žalobu na majiteľa ázijského bistra, bude súd.


11. aug

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Jeden muž sa pobytu za mrežami vyhýba už 14 rokov.


11. aug

Väčšina hľadaných sa skrýva, pretože na nich bol vydaný príkaz na zatknutie.


11. aug

Na Horehroní ožívajú švajčiarske električky.


10. aug

Vodič Hyundaia prešiel do protismeru, čelne sa zrazil s kamiónom. Nafúkal takmer dva promile.


11. aug

Blogy SME

  1. Štefan Vidlár: Kutya Lajos
  2. Kristína Jakubičková: Stratili sme rozum už "na totálku"?!?
  3. Silvia Valkovič: Malá ľudská tragédia
  4. Miroslav Sopko: O prejavoch lásky
  5. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch.
  6. Lórant Kulík: Na marhuľovom festivale v Gönci platili jednotné ceny: Slováci prišli ochutnať marhule, džem a pálenku
  7. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (12. - 18.8.1922)
  8. Jozef Sitko: Tajomstvo môjho dlhého veku
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 129 483
  2. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 14 061
  3. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 10 125
  4. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 9 553
  5. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 9 261
  6. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 8 785
  7. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 5 573
  8. Ingrid Tkáčiková: Poslanec Kuriak, ďakujem, že viem to, čo na Slovensku nechcem 3 360
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  5. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu