Pri vytváraní vampírskych postáv tvorcovia muzikálu vykúpili všetok červený tyl a satén v Nitre. Vymietli aj obchody, kde predávali vybíjané opasky a zápästníky.
NITRA. Napätie, humor a skvelé herecké, spevácke aj tanečné výkony nechýbali muzikálu Ples upírov. Po zhruba polročnej tvrdej robote mala inscenácia premiéru minulý utorok v Starom divadle Karola Spišáka. Piatkové predstavenie – jedno z piatich v Nitre – bolo ako galavečer vyvrcholením Nitrianskych univerzitných dní.
Pôvodný muzikál režiséra Romana Polanskeho, s hudbou Jima Steinmana a textom Michaela Kunzeho uviedli vo Viedni v roku 1997. Na nitriansku verziu získali tvorcovia študentskú licenciu a možnosť vlastnej produkcie. V predstavení účinkovali študenti a doktorandi Katedry hudby a iných katedier z UKF spolu so študentmi Súkromného konzervatória v Nitre. Režisérom je tiež absolvent UKF Peter Oravec.
Lepšie ako vo Viedni
„Pred utorkovou premiérou som bol veľmi nervózny, snáď najviac zo všetkých, ale myslím si, že všetko vyšlo tak, ako malo. Sem-tam s malými chybičkami, ktoré divák zrejme ani nepostrehol,“ povedal nám po premiére režisér Peter Oravec z Nitry. „Od divadelníkov, kritikov i z produkčnej spoločnosti z Viedne sme dostali veľkú pochvalu. Na premiére bol aj Ján Štrasser, ktorý preložil originálny text Michaela Kunzeho. Bol veľmi spokojný, povedal, že to bolo lepšie ako vo Viedni.“
Napriek hlasovej únave predstaviteľov, ktorí nemajú alternácie, výkony hercov zhodnotil režisér na výbornú. Na javisku sa v muzikáli predstavilo 25 hercov, v orchestri bolo 18 ľudí a v audio zbore 15.
V nahých scénach bez problémov
Divákov do deja uviedol nečakaný vstup upírskeho grófa Krolocka spoza hľadiska. Príbeh sa odohrával v Transylvánii, kam sa so svojím asistentom Alfrédom vydal odborník na upírsku tematiku profesor Abronsius. Prostredie dedinskej krčmy, kde sa dvojica zoznámila s hostinským, jeho ženou a dcérou Sárou, striedali prostredia Krolockovho hradu, cintorína a podobne.
V premiére sa v hlavnej postave Sáry predstavila prváčka katedry hudby PF UKF Mária Lechmanová. Rodená východniarka už skúsenosti na scéne má – postavu stvárnila v bláznivom muzikáli Čajočky v Bratislave.
„Bola to komická úloha, ľudia sa na mne smiali. V Plese upírov som dostala prvú vážnu rolu, tak som spočiatku mala blok – v hlave mi bežala myšlienka, že ľudia sa na mne nesmejú, asi to robím zle. Ale potom som si uvedomila, o čom je muzikál, a postavu som si doslova užívala,“ hovorí 23-ročná Mária Lechmanová.
„Upírku som hrala po prvýkrát, ale tak sa mi to zapáčilo, že keby mi režisér Peťo Oravec ponúkol hrať ďaších tisíc upíriek, neváham,“ zasmiala sa herečka.
Sára sa na scéne objavila párkrát aj nahá. Ako Majka povedala, nemala s tým problém. Už na konkurze ju na to pripravili. „Povedali mi, že ma vezmú, ale budem sa musieť vyzliecť. Išlo o scény vo vani, takže mi to nepripadalo samoúčelné. Veď aj doma sa nekúpem v plavkách,“ vysvetľuje herečka. „Aj názory ľudí boli podobné, túto scénu nepovažovali za zbytočnú. Nehambila som sa, prišlo mi to ako niečo prirodzené. A spredu mala intímne partie prekryté.“
Kostýmy cez počítač
Autorkou návrhov kostýmov bola nitrianska kostýmová výtvarníčka Eva Kleinová. Medzi jej inšpiračné zdroje pri vampírskych kostýmoch patrila súčasná móda gothic a iných subkultúr súčasnej mladej generácie. „Ako prostiedok na vytvorenie kostýmovej výpravy som využila počítač s programom umožňujúcim kresliť pomocou rôznych nástrojov na tablet. Tento systém práce mi umožnil flexibilnejšie spracovanie prevlekov a rôznych alternácií kostýmov a ich detailov v spolupráci s hercami a s realizačným tímom,” hovorí Eva Kleinová.
Cesnak ako čiapky či čelenky
Po návšteve muzikálového predstavenia Plesu upírov v Ronacher Theater vo Viedni sa tím tvorcov rozhodol pre vlastnú koncepciu dedinského prostredia muzikálu zo scénického aj kostýmového hľadiska. „Inšpirovali sme sa ľudovým odevom z oblasti Transylvánie, kde nosnou farebnosťou bola čierno-biela. Doplnila som ju čiernymi vybíjanými opaskami a zápästníkmi vychádzajúcimi z ich ľudových odevov - symbolizujú prepojenie so súčasným svetom rockerov. Vybíjané opasky a zápästníky som vykúpila snáď vo všetkých obchodoch v Nitre,“ pokračuje Eva Kleinová.
„Keďže cesnak je hlavnou rekvizitou, využila som ho ako dekor v rámci kostýmov. Namiesto cesnakových šnúr okolo hrdla sa tak stali súčasťou kostýmov ako čiapky, aplikácie na kostýmoch alebo čelenky na hlavách dievčat. S výrobou cesnakov nám pomáhala aj Katedra výtvarnej tvorby a výchovu UKF. Jednotnosť kostýmov som dosiahla sivou patinou, ktorá charakterizovala aj ošumelosť dediny. Materiály, ktoré mi dopomohli k tomuto efektu boli bavlnené plátno spolu s apikáciami zo starých svetrov a háčkovaných artefaktov.“
Pre nitriansku kostýmovú výtvarníčku bola veľkou výzvou hlavná ženská postava Sára – hlavne svojou trojitou alternáciou, kde bola každá v prejave úplne iná. Vrchol jej prevlekov tvorila červená róba na bál.
Svet upírov na rozdiel od dedinského prostredia pôsobil dekadentným dojmom, hlavne pri postavách zombie v scéne s cintorínom a plesom. “K tomuto výrazu im dopomohlo hlavne štylizované upírske líčenie podčiarknuté upírími zubami. Tu musím spomenúť spoluprácu so Zuzanou Némethovou, ktorá pretavila moje návrhy parochní, líčenia a masiek (v podobe chrličov na hrade) do výslednej podoby. Hlavná róba Sáry, jej župan a tiež kostýmy zombie boli zo saténov, tylu, taftu a iných bohato zdobených látok s použitím veľkého množstva krajok a saténových stužiek.“
Zombie boli srdcovka
Srdcovou záležitosťou Evy Kleinovej boli práve zombie, pri ktorých sa asi najviac realizovala. Koncepcia ich kostýmov bola vytvorená ako mix rôznych dobových štýlov v štylizácii od gotiky, baroka, rokoka, štylizovanej turnýry, cez fragmenty frakov a kabátcov s napoleonskými a trojrohými klobúkmi či cylindrami.
„Pri vytváraní vampírskych rób sme vykúpili všetok červený tyl a satén v Nitre. Mnohé veci sme preto dokupovali v predajniach v Bratislave - upírske zuby pre tanečníkov, divadelné líčidlá a krv a časť parochní. No prevažnú časť materiálov sme nakúpili v metrovom textile v Šali a 30 metrov špeciálnej elastickej látky na trikoty nám expresne dodali zo zahraničia,“ pokračuje Eva Kleinová.
„Neodvážim si ani odhadnúť presné množstvo materiálov pri výprave okolo 100 kostýmov. Časť z toho tvorili súčasné odevy, zakúpené v obchodoch s tínedžerskou módou, ale aj na trhu, v seconhandoch či diskontných obchodoch.”
Kostýmy umrlcov ničili
Kleinová spomenula aj svoju pravú ruku – krajčírku Andreu Križanovú, ktorá v spolupráci s ďalšími šikovnými ľuďmi jej nápady pretavila do reálnych kostýmov. O to väčší šok zažili pri finálnom „devastovaní - patinovaní“ ich dokonale ušitých kostýmov zombie.
„Ale outfit upírskych mŕtvol si to jednoducho vyžadoval. Kde-tu som im dopomohla dekadentným klobúčikom alebo punk-rockovým detailom. Išlo mi o to správne prepojenie medzi už spomínaným súčasným gothic štýlom mladých a dobovým vymedzením,“ vysvetlila Kleinová.
Kapitolu samu o sebe predstavovali už spomínané chrliče. Polovica postavy bola obtiahnutá trikotom a druhá bola zdeformovaná. Deformácia sa vytvárala vypchávaním molitanom, vatelínom a našívaním plastických detailov. Napokon sa kostýmy chrličov zjednotili kvôli plasticite patinovaním vo farbe scény.
Ján Hyža ako upírsky gróf Krolock, Mária Lechmanová ako Sára.
Na scéne bol základným prvkom cesnak. FOTKY: ĽUBOš BALKO
Anna-Mária Šubová pomáhala Andrei Križanovej pri výrobe chrličov.
Červeno-čierny kostým zombie.
Takto vyzerá návrh postavy zombie od kostýmovej výtvarníčky Evy Kleinovej. FOTKY: (EK)
