Žrebčín sa už vyrovnal s obrovskou škodou, ktorú spôsobilo vyhorenie senníka. Našťastie bol poistený.
TOPOĽČIANKY. Národný žrebčín v Topoľčiankach otvoril chovateľskú, jazdeckú a turistickú sezónu. Deň otvorených dverí už tradične navštívili tisíce ľudí.
Keď sa v roku 2001 myšlienka, že žrebčín by si mohla pozrieť široká verejnosť rodila, prišli len dve stovky záujemcov.
Kôň kráľov, kráľ koní
Žrebčín v Topoľčiankach je jediným žrebčínom v Európe a možno aj na svete, ktorý chová naraz až päť plemien koní. Sú nimi čistokrvné plemená lipican, hucul, shagya arab, slovenský teplokrvník a arabský plnokrvník.
Zvláštne miesto má medzi všetkými plemenami lipican, o ktorom sa hovorí, že je to kôň kráľov a kráľ koní.
Patrí k najkrajším plemenám na svete a svoje o tom vie aj britská panovníčka Alžbeta II., ktorá jedného lipicana zo slovenského národného žrebčína dostala symbolicky do daru. Žrebec jej výsosti Maestoso X-38 splodil už dvanásť potomkov. Teraz sa venuje športovej kariére, po ktorej ho zaradia do chovu a stane sa plemenníkom.
„Je súčasťou záprahového družstva, zúčastní sa majstrovstiev sveta vo Francúzsku, na ktoré ide aj jeho o štyri roky starší pravý brat. Či budú spolu spriahnutí alebo nie, to závisí od trénera a od mnohých okolností,“ hovorí Michal Horný, šéf žrebčína.
Kráľovnú pravidelne informujú o zdravotnom stave Maestosa X-38, o jeho potomkoch a súťažných aktivitách. „Čakáme, že sa nám kráľovná ozve,“ pousmial sa riaditeľ.
Kone do Čile aj do USA
Topoľčianske kone sú povestné svojou kvalitou, pre ktorú je o ne vo svete záujem. Ročne predá topoľčiansky žrebčín 80 až 100 koní do viacerých krajín sveta, medzi inými napríklad do Čile či do USA. Žrebčín sa snaží preniknúť aj na ázijský trh.
„Ročne sa nám narodí okolo 80 až 120 žriebät. Od začiatku roka sme už mali 57 prírastkov,“ hovorí Michal Horný. Medzi nimi aj Jozefínku, ktorá sa stala 8000. koňom v histórii žrebčína v Topoľčiankach.
Pokles z 300 na 90 zamestnancov
Aj keď to tak môže vyzerať, chov koní rozhodne nie je zisková záležitosť a žrebčín obracia v ruke každý cent. A to aj napriek dotácii od štátu, ktorá ročne predstavuje sumu vo výške 1,0 až 1,2 milióna eur.
Žrebčín má však 1000 hektárov pôdy, 567 koní a 300 kusov hovädzieho dobytka, a o to všetko sa treba starať. A kým v 90. rokoch mal k dispozícii 300 zamestnancov, dnes ich je len 90. Za posledné dva roky museli zo žrebčína odísť dvanásti ľudia.
„Moderné vymoženosti nám síce prácu uľahčia, ale ľudský potenciál technika nenahradí,“ hovorí riaditeľ. Žrebčín sa tak snaží zháňať peniaze na svoj chod, kde sa len dá. Čiastočne mu pomáha mliečny automat, ktorý denne vydal 300-400 litrov mlieka. Pre rozšírenie siete automatov s neupravovaným mliekom však predaj topoľčianskeho mlieka v poslednej dobe poklesol.
Vyhorel senník s tonami sena
Úder pod pás dostal národný žrebčín pred pár mesiacmi aj od nezodpovedných turistov či rybárov. Tí zrejme neúmyselne podpálili senník s 300 tonami kvalitného sena z okolitých lúk. Žrebčínu vznikla škoda 60-tisíc eur. Našťastie bol senník poistený a dnes už na mieste vyhoreného stojí nový senník.
TRITISÍC PREDMETOV
Žrebčín vznikol v roku 1921. Zákon z roku 2006 hovorí, že musí ostať v rukách štátu a nesmie sa privatizovať. Súčasťou komplexu je aj hipologické múzeum, jediné svojho druhu u nás. Ponúka pohľad na zhruba tritisíc artefaktov, z ktorých žrebčín niektoré používa dodnes. V žrebčíne sú koče, sane, postroje, uniformy, kvantá fotografií, kováčska, stolárska či sedlárska dielňa.
(TH)
