PATA. Krajský súd v Trnave rozhodol, že stavebný úrad v Pate a Krajský stavebný úrad v Trnave ako odvolací orgán hrubo porušil ústavné práva obyvateľov obce Pata (okres Galanta.) Neumožnili im vyjadriť sa k postaveniu továrne na lisovanie gumy umiestnenej v obci.
Starosta: Považujem to za tendenčné
Skúšobnú prevádzku továrne, ktorá vyrábala gumové autokoberce a zásterky, spustili v prvej polovici roku 2006. Postavili ju v časti obce, kde bývali aj rodiny s malými deťmi. Obyvatelia sa sťažovali na hluk a dusivý zápach. „Dozvedeli sme sa o nej, až keď ju postavili. Bolo to strašné, nedalo sa tu vydržať. Keď pustili vzduchotechniku bez prestávky, nemohli sme mať okná vôbec otvorené. V dedine to cítili, iba keď fúkal vietor, ale my vždy, pretože sme naj-bližšie a naše domy to zachytávali najviac,“ zhodujú sa obyvateľky dotknutej lokality.
Starosta Milan Čambálik oponuje. Gumové výpary boli vraj jemné a podobali sa podľa neho na pach nového auta. „Niektorým obyvateľom prekážalo všetko, zápach papriky, cibule aj maštalí. Beriem to tak, že to bolo zo strany sťažovateľov tendenčné,“ vraví Čambálik.
V znaleckom posudku, ktorý bol súčasťou projektu továrne, sa uvádza, že továreň vypúšťa oxidy síry, dusíka, metán, že v okolí môže prísť k nárastu zápachu, emisie obsahujú nebezpečné látky a vulkanizačné výpary majú rakovinotvorné účinky.
„My sme gumu nevyrábali, iba ju spracovávali, takže ten obsah nebol taký, aby vytváral karcinogénne látky. Dostali sme príkaz z hygieny na testy, ktoré vyšli negatívne,“ povedali nám z vedenia nemeckej spoločnosti.
Podpálili jej auto
Začiatkom roka 2008 podali obyvateľky žiadosť o zopakovanie povoľovania stavby továrne, aby sa mohli k jej postaveniu vyjadriť. Starosta obce Pata aj Krajský stavebný úrad v Trnave potvrdil, že obyvateľky nemôžu byť továrňou zasiahnuté, pretože ich rodinné domy sú asi 70 metrov od továrne a priľahlé záhrady asi 15 metrov.
„Medzi halou, kde sa vyrábala guma, boli ďalšie dva pozemky, z ktorých jeden patril súkromnému podnikateľovi a druhý obecnému úradu. Za nimi boli záhrady ľudí a potom domy. Stavebný úrad rozhodol, že bude rešpektovať prvého suseda, okrem toho firma mala všetky potrebné papiere od všetkých orgánov,“ vysvetľuje starosta Milan Čambálik. Krajský stavebný úrad v Trnave vec nechcel komentovať dovtedy, kým nedostane rozsudok Krajského súdu v Trnave.
Vysvetlenie starostu, že existencia dvoch iných pozemkov medzi domami obyvateľov vylučuje ich právo byť účastníkmi povoľovacieho konania je podľa obyvateliek zavádzajúce.
„Prvý pozemok je v areáli súkromnej firmy a druhý, obecný, ktorý má maximálne tri-štyri metre, je časťou našej záhrady, kde mala byť vybudovaná cesta k plánovaným rodinným domom,“ vraví obyvateľka. V období, keď sa sťažovala na zápach z továrne a na popud spoluobčanov organizovala protestnú petíciu, jej niekto v noci pred domom podpálil auto. Súvisí to podľa nej aj s reportážou o jej vyjadreniach k továrni, ktorú v ten týždeň odvysielali Reportéri STV.
Výrobná zóna
Obyvateľky sa pred štyrmi rokmi obrátili na Krajský súd v Trnave. Ten vo februári tohto roka rozhodol, že stavebný úrad v Pate a v Trnave sa dopustili zásadného zásahu do ústavou garantovaných práv obyvateliek bývajúcich v okolí továrne a hrubo porušil základné zásady správneho konania.
„Z rozsudku tiež vyplýva, že aj keď dajú štátne orgány, napríklad hygienik alebo úrad životného prostredia, k projektu kladné stanovisko, neznamená to, že obyvatelia nebudú jeho prevádzkou zasiahnutí. Aj pri kladných stanoviskách orgánov majú byť obyvatelia účastníkmi povoľovacieho konania a majú mať samostatné právo sa k takému projektu vyjadriť,“ poznamenáva právny zástupca obyvateliek Peter Wilfling.
Krajský stavebný úrad v Trnave sa v súčasnosti bude musieť vecou znovu zaoberať a umožniť obyvateľom obce zapojiť sa do povoľovania továrne. „Hoci továreň na lisovanie gumy prerušila prevádzku, je rozhodnutie precedensom, podľa ktorého by sa stavebné úrady mali riadiť v podobných prípadoch,“ dodal.
V súčasnosti obec pracuje na schválení nového územného plánu, v ktorom chce podľa obyvateľov Paty zónu podnikateľských aktivít miestneho významu preklasifikovať na výrobnú. Stala by sa tak zónou, v ktorej môžu byť umiestnené prevádzky, ktoré sú zdrojom hluku, zápachu a emisií.
„Výrobné zóny majú byť v extraviláne situované 300 až 500 metrov od obytnej zóny. Keby poslanci územný plán schválili v takom znení, bola by výrobná zóna vsunutá do obytnej zóny a ochranných zón od ČOV, zariadení živočíšnej výroby a studne. Musia sa k tomu vyjadriť aj príslušné úrady, ale keďže územný plán nepodlieha správnemu poriadku, sú len odborno-metodickým orgánom, ich stanovisko nie je záväzné,“ vraví obyvateľka.
