Jubilant Dušan Lenci bude hrať v Sladkej Charity

Vyštudoval slaboprúd, lákala ho aj kariéra vojaka či právnika. Nakoniec v ňom zvíťazilo komediantstvo a dnes herec Dušan Lenci oslavuje 50 rokov na divadelných doskách, z toho 40 v Nitre.

NITRA. Nitriansky herec Dušan Lenci sa v týchto dňoch dožíva okrúhleho jubilea 70 rokov. Zároveň si pripomína 40 rokov pôsobenia v Divadle Andreja Bagara.

Na svojom konte má vyše 140 divadelných postáv, desiatky filmových, televíznych i dabingových úloh. Najbližšie ho čakajú štyri roly v muzikáli Sladká Charity, ktorý bude mať v DAB premiéru v budúcej sezóne.

Prvá postava v 5 rokoch

Prvý kontakt s divadlom zažil malý Dušan v roku 1947 ako 5-ročný. Ochotnícky spolok v rodnej Banskej Bystrici, ktorý v tom čase viedli mníšky, chystal vianočné predstavenie Idem k Ježiškovi. Kučeravého chlapčeka obsadili do postavy malého Cigána. „Bola to moja prvá divadelná skúsenosť. Potom sa robil najmä bábkové divadlo – vedel som veľmi dobre „hrať“ psov,“ smeje sa jubilant, ktorý sa už ako tínedžer vedel obracať. Zohnal si vtedy výnosný džob sprievodcu turistov po Banskej Bystrici. Najprv si dokončil kurz, spravil skúšky a dostal diplom. „Bolo to finančne zaujímavé. Za každého turistu som mal korunu,“ spomína herec.

Mohol byť aj právnikom či vojakom

K amatérskemu divadlu sa Dušan Lenci vrátil počas priemyslovky. Jeho poslednou ochotníckou postavou bol barón Kostrovický v Dobrodružstve pri obžinkoch.

Napriek záujmu o divadlo študoval na Priemyslovej škole spojovej, odbor slaboprúd. „Žiak som nebol bohvieaký. Štúdium bolo postavené najmä na matematike a tá mi nešla. Ale prišiel mladý absolvent, ktorý nám predmet vysvetlil tak, až som zrazu zistil, že matematiku chápem. Dotiahol som to v triede až do „červenej sedmičky“, čo boli už machri na matiku.“

Po skončení strednej školy uvažoval o vojenskej akadémii v Brne. Potom sa však rozhodol pre VŠMU, no riaditeľ priemyslovky mu odmietol dať „štempel“ na prihlášku. Mladý Dušan si aj tak presadil svoje a rodičia mu tiež nebránili. „Myslím, že som si vybral dobre. Ale keď tak teraz nad tým rozmýšľam, keby vtedy riaditeľ netrval na svojom, možno herectvo hodím za hlavu. Bavilo by ma aj právo. Dlhé roky som bol odborovým funkcionárom, venoval som sa najmä pracovnému právu,“ vraví nitriansky herec.

Namiesto rodiska Nitra

Po skončení VŠMU sa chcel Dušan Lenci vrátiť do Banskej Bystrice, kde mali v tom čase dokončiť nové divadlo. Žiadne však nepostavili a z plánov vrátiť sa do rodiska zišlo. Tak sa mladý absolvent dostal do trnavského divadla. „Bol som už ženatý a v Trnave nádej na byt nebola, preto som po necelej sezóne odišiel do Zvolena. Strávil som tu pekných sedem rokov, ktoré prekazila sovietska okupácia. Príliš som sa politicky angažoval, bol som pod drobnohľadom, čo mi prekážalo. Odišiel som preto do Nitry, do divadla som nastúpil v roku 1971.“

V Nitre Lenci zakotvil na celých 40 rokov. Začínal záskokmi za kolegov, ktorí odišli. „Mojou prvou rolou bol Bohorodný v hre Porucha vo vysielaní, v ktorom bol tak trochu zašifrovaný Ježis Kristus,“ vraví herec.

Hoci by sa mu ťažko vybrali tie naj, spomenul zopár svojich výrazných postáv. „Napríklad Protasov v Gorkého hre Deti slnka či námorník Matt Burke v O´Neillovej hre Anna Christie, kde som hral na lodi postavenej na javisku,“ hovorí Lenci. „Bol som aj zbojníkom v Na skle maľované, ktoré sa hralo po prvýkrát na Slovensku v Nitre. Rád si spomínam aj na postavu Uria v Brechtovej hre Muž ako muž. V repertoári som mal tiež úlohy slovenských súčasníkov - v časoch socializmu sa do ich replík dal vpašovať istý podtext, na ktorý diváci čakali a vedeli ho oceniť. Improvizovať však bolo zakázané.“

Veľa krásnych postáv sa Lencimu ušlo aj v Shakespearových hrách. „Dovolím si tvrdiť, že sa vyznám vo verši. Už na 8-ročnej škole som písal poéziu, na priemyslovke zas prózu. Počas VŠMU, ktorá nás, staršiu generáciu, v tomto smere veľmi vzdelávala, som sa angažoval v divadle poézie,“ zdôraznil.

„Záporák“ Iľja sa páčil viac

Najviac ho vždy bavili dramatické úlohy, ktoré sa o niečo snažia, zápasia. Hral kladné i záporné roly a ako snáď každý herec, aj on si pochvaľuje skôr tie negatívne. „Tie dobré mi pripadajú schematické, záporné postavy sú také životnejšie a plnokrvné,“ hodnotí herec.

V jednej takej sa mu jeho herecký talent trochu vypomstil. V Solovičovom Striebornom jaguárovi hral zápornú postavu Iľju Benedika, Marián Slovák stvárnil jeho „dobrého“ brata. „Po premiére mi autor vynadal, lebo mi diváci fandili viac ako kladnému hrdinovi,“ usmieva sa herec.

Okrem divadelných dosiek je Lenci známy aj z televíznych inscenácií, rozprávok, filmov a seriálov. Pre svoj charakteristický výzor a hlas sa mu najčastejšie ušli postavy sultánov, obchodníkov, hostinských ale aj strigôňov. „V poslednom období som účinkoval v seriáloch Kriminálka Staré mesto a Keby bolo keby. Vlani som si zahral postavu židovského obchodníka v českom hororovom filme Les mŕtvych.“

Rád číta, má vyše 3-tisíc zväzkov

Nitrianski diváci si Dušana Lenciho pamätajú z Piargov, naposledy ho mohli vidieť v hre Sardinky na scénu, prosím!, kde zaskakoval za Jožka Dóczyho. „Na jeseň ma čakajú hneď štyri postavy – psíčkar, vrátnik, cestujúci a veriaci v pripravovanom muzikáli Sladká Charity. Mám po operácii, zatiaľ relaxujem, ale už sa na nové úlohy teším,“ priznáva herec, ktorý s pribúdajúcim vekom s textami problémy nemá. Šepkárov nepotreboval ani predtým. Sviežu pamäť si udržuje lúštením krížoviek, osemsmeroviek aj čítaním.

Má vyše 3-tisíczväzkovú knižnicu, v ktorej niet knihy, ktorú by neprečítal. Veľmi rád má najmä vojnový román, ale hlavne klasickú a súčasnú spisbu. Jeho obľúbeným autorom je Lion Feuchtwanger, od ktorého má všetky diela.

Rád si vypočuje dobrý džez, ale nevyhýba sa ani iným žánrom. Samozrejme, v nitrianskom divadle nevynechá ani jednu premiéru, z najnovších ho najviac oslovil Sklenený zverinec. Ak má chuť na televíziu, môže si vybrať až z 26 programov, no niekedy mu vraj trvá poriadne dlho, kým niečo dobré objaví.

Nikto z hercových potomkov nekráča v jeho šľapajách. Dcéra Miriam pracuje ako systémová inžinierka v Prahe a vnuk Samuel, s ktorým dedo ako s chlapcom v karavane precestoval takmer celú Európu, si zatiaľ len hľadá miesto v živote. „Dcéra síce chcela študovať dramaturgiu, ale vyhovoril som jej to. Našťastie,“ usmial sa Dušan Lenci.