Časy rozmachu pripomína židovský cintorín s päť tisíc hrobmi a synagóga z roku 1911. Bohoslužby sa v nej však už nekonajú dlhé roky. Od roku 1982 patrí mestu, ktoré ju využíva na koncerty a výstavy. Náboženská obec sa na bohoslužby stretáva vo vedľajšej civilnej budove. Jeden z bytov si prerobila na modlitebňu, ďalší na spoločenskú miestnosť.
Bohoslužby sa konajú len na veľké židovské sviatky. „Každú sobotu nebývajú už aspoň 30 rokov. Aby sa mohla bohoslužba konať, musí sa podľa tradície zísť aspoň desať mužov, čo nie je jednoduché splniť,“ povedal pre agentúru SITA predseda Židovskej náboženskej obce v Nitre Peter Schwarcz. Účasť rabína na bohoslužbe nie je nutná, stačí, ak niektorý z členov náboženskej obce pozná potrebné predpisy a modlitby. Na Slovensku sú len traja rabíni – v Bratislave, Košiciach a v Piešťanoch. „Snažíme sa zachovávať tradície aj pre ďalšie generácie, pretože my sami ešte pochádzame z rodín, kde sme to zažili v praxi,“ povedala Katarína Potoková z náboženskej obce.
Podľa Schwarcza sa židovská náboženstvá obec rokmi stala organizáciou pre ľudí, ktorí nie sú až tak ortodoxne nábožensky založení, skôr chcú zachovávať židovské tradície a patriť do nejakého spoločenstva. V súčasnosti evidujú tri nové prihlášky do obce, o ktorých rozhodne predstavenstvo. Náboženská obec sa snaží čoraz viac otvárať verejnosti a v spolupráci s mestom Nitra organizuje podujatia zamerané na osvetu. „Mnoho ľudí nás stále berie ako určité tabu, niečo tajomné. Chceme odbúravať takéto predsudky,“ povedala Potoková. Vlani zorganizovali členovia náboženskej obce spolu s mestom Európsky deň židovskej kultúry, tento rok v rámci Noci múzeí a galérii prednášali v synagóge o židovských tradíciách a zvykoch. Náboženská obec organizuje okrem bežných stretnutí členov aj zájazdy na rôzne podujatia, týkajúce sa židovstva. Tento rok je v pláne návšteva Osvienčimu a Krakova.
