Jedným z komentátorov na verejnoprávnej televízii bol 26-ročný Nitran Matúš Mažec, ktorý svoje prvé redaktorské kroky robil práve v Nitrianskych novinách. Ponúkol nám svoj pohľad a zážitky z nedávno skončeného šampionátu. „Komentoval som v podstate každý deň zápasy z košickej Steel Arény. Najviac sa mi z „mojich“ zápasov páčil súboj Kanady so Švajčiarskom. Prepracovaný systém hokejistov z krajiny helvétskeho kríža narazil na útočnú silu Kanaďanov, takže sa naozaj bolo na čo pozerať,“ hovorí.
Vrchol v amfiteátri
Napriek mladému veku nebol Mažec v komentovaní hokejového šampionátu nováčikom. Z bratislavského štúdia mal pod palcom aj MS 2010 z Nemecka. Ako však hovorí, naživo je to predsa len iná káva a nedá sa to porovnať. Nás zaujímali aspoň niektoré zážitky, ktoré si z majstrovstiev sveta na Slovensku odniesol. „Pre mňa osobne bola vrcholom návšteva košického amfiteátra, kde súboj Slovenska s Ruskom sledovalo pod holým nebom 10 000 ľudí a atmosféra tam bola elektrizujúca. Taktiež ma ako tím prekvapili Nóri. Okrem toho, že bez hviezd porazili neskorších vicemajstrov zo Švédska, pôsobili ako super kolektív a pri spievaní národnej hymny sa všetci držali okolo ramien ako bratia.“ Tiež sme boli zvedaví aj na negatívne dojmy, ktorým sa podobné veľké akcie nevyhnú. „No, nepríjemný bol určite oznam o smrti Usámu bin Ládina. Počas najbližšieho zápasu tímu USA sa totiž potom po celom okolí Steel Arény prechádzali popri bežných fanúšikoch ostreľovači so samopalmi v ruke.“
Nitran Matúš Mažec (s mikrofónom) komentoval zápasy z košickej Steel Arény.
Matúš mal za spolukomentátorov viaceré známe osobnosti. Prihodilo sa mu popri nich aj dajaké drobné faux pas? „Ani nie. Len raz som divákom oznámil, že začína druhá tretina a pritom sa zápas len začínal. Najviac mi sekla spolupráca s Jindrom Novotným, s ktorým sa poznáme už dlho a mohli sme hrať aj „slovný pingpong“. Ján Šterbák tiež výborne spolupracoval a krivé slovo nemôžem povedať ani na Jána Selveka,“ dodal Matúš Mažec.
Sedemtisíc fotiek
Ďalším Nitranom, ktorý okúsil príchuť majstrovstiev na vlastnej koži, je 25-ročný športový nadšenec Ondrej Bobek. Minulý rok bol aj na otváracom zápase MS v Nemecku, ktorý videlo 77 803 divákov.
Počas šampionátu v Bratislave Ondrej zachytil až okolo 7 000 momentiek. Aké sú jeho dojmy a zážitky? „Organizačne boli podľa mňa na špičkovej úrovni, o čom svedčí aj hodnotenie z IIHF. Na pomery majstrovstiev sveta sa síce hralo na malom štadióne, ale atmosféra bola vynikajúca. Slovinci si na zápas s našimi dokonca prepašovali na štadión trúbky a harmoniku, s ktorými zabávali celú arénu najmä počas prestávok.“ A keďže náplňou Ondrejovej práce bolo hlavne fotenie, chceli sme vedieť, aké typy fotiek išli najviac na odbyt. „Dostal som špeciálnu úlohu fotiť pekné dievčatá, ale samozrejme aj všetko ostatné z ľadu i mimo neho. Taktiež výborné zábery sa mi podarili z tvrdých osobných súbojov či z efektov na ľade pri veľkej rýchlosti hokejistov. Samotní diváci boli hotoví najmä z maskota Goolyho, s ktorým sa chcel odfotiť vari každý. Niektorí diváci sledovali len jeho a nie hokej,“ prezradil.
Fotograf Ondrej Bobek strávil na šampionáte spolu 18 dní. Nájdete ho v strede snímky za plexisklom.
Bobek sa dostal aj priamo na ľadovú plochu po skončení zápasu o bronz i po samotnom finálovom vyvrcholení. „Bolo to zaujímavé na jednej strane fotiť obrovskú radosť víťazov a na druhej zvesené hlavy porazených. Zaujalo ma tiež, že tesne pred koncom finálového zápasu zahrali Fínom nášho „Macejka“, skladba sa im veľmi páčila a dokonca vedeli napodobniť aj text. A jedna z posledných skladieb, ktorú hrali, bol New York, New York od Franka Sinatru. Vtedy som si uvedomil, že MS končia a ja vidím záverečné sekundy domáceho šampionátu.“ A má Ondrej Bobek ešte aj nejaký nesplnený sen? „Určite by som sa chcel dostať na olympiádu. Jej atmosféra sa vraj nedá s ničím ani len porovnať. Chcel by som ju zažiť na vlastnej koži,“ zakončil náš rozhovor.
Nadšený dobrovoľník
Šaľan František Mészáros bol jedným z dobrovoľníkov na MS. Pracoval v logistickej sekcii, mal na starosti zásobovanie VIP priestorov, sky boxov a press centra nápojmi. Ako hovorí, zo šampionátu mu navždy zostane veľa pekných spomienok. „Pracoval som s mladým kolektívom, videl som všetky zápasy. Atmosféra bola úžasná tak v hale, ako aj vo fanúšikovskej dedine. A maskot Gooly? Ten bol bohovský. Stretol som veľa špičkových hokejistov, ako Jágr či Demitra. Našiel som si veľa nových priateľov. Prajem to každému, aby to raz zažil, je to nádhera,“ nadchýnal sa „Feri“ Mészáros.
Šaľan František Mészáros (stojí tretí zľava) pracoval ako dobrovoľník, na pamiatku mu zostala aj momentka s víťazným pohárom.
V tejto skupine dobrovoľníkov stojí Feri Mészáros vpravo hore.
