LOVCE, TOPOĽČIANKY. V zubrej zvernici neďaleko Topoľčianok otvorili sezónu. V prvý deň prišlo len málo ľudí, otvorenie pokazilo krupobitie.
„Do piatej som na zvieratá čakala. Bolo také počasie, že ani nechceli zísť dole,“ hovorí jediná ošetrovateľka európskych ′bizónov′ z rozsiahlej zvernice Zdenka Marková. Zubry mohli byť schované kdekoľvek na 27-hektárovej ploche, ktorá tvorí srdce 140-hektárovej obory.
Supermarkety verzus príroda
So zlepšeným počasím pribúda aj návštevníkov. Ak je pekný deň, zubry si príde pozrieť zhruba tristo ľudí denne. Zdenka Marková hovorí, že pred krízou ich zvyklo byť ešte o čosi viac. „Ale niekedy je to aj o tom, či si ľudia vyberú supermarkety, alebo prírodu,“ pousmeje sa.
Bratislavčania Daniela a Gabriel Šutkovci priviedli do obory svojho dvojročného vnúčika Lukáša. „Sme tu na chalupe vo Vozokanoch, tak sme dobehli, aby Lukáško videl aj niečo iné ako len vypchatého zubra,“ hovorí Gabriel Šutka.
Návštevníci z hlavného mesta hľadali v obore hlavne ticho a pokoj. Zaručiť im ho mohol aj pomerne často vypadávajúci telefónny signál. „Prešli sme si aj celý náučný chodník. Hľadali sme chrobáčiky,“ pousmeje sa stará mama nad najnovšou vášňou svojho vnuka. Chodník pritom zriadili len nedávno. Návštevníkom na necelých troch kilometroch umožní vidieť zubry v ich prirodzenom prostredí aj v čase, keď sa nezdržiavajú pri kŕmidlách.
Siňora a Sisa
Malý Lukáš mal ale šťastie, že v čase jeho návštevy zubry zišli do stajní. Z desiatich v čase kŕmenia ukázalo až šesť. Dve z nich – Siňora a Sisa – by mali podľa ošetrovateľky byť gravidné. Či sa to potvrdí, nie je celkom isté, pretože graviditu je u mohutných zvierat dosahujúcich až tonu ťažké zistiť. Veľké bruchá majú kravy aj bez toho, aby čakali potomstvo. „Je to divý chov, špeciálna starostlivosť o zubry byť nemusí,“ odpovie ošetrovateľka na nevypovednú otázku, či sa o gravidné stvory netreba starať akosi špeciálne. Zubry stačí len kŕmiť a napájať – a na to si zvykli, po žrádlo si chodia zhruba v rovnaký čas. To je pre Zdenku aj obdobie, keď si zubry obhliadne a zistí, či im niečo nechýba. Iba na jar sa im do stravy dosypú aj vitamíny.
Príde ale deň, keď ku kŕmidlám prídu obryne v sprievode malých. „Donesú ukázať teliatka. Pre mňa ako ošetrovateľku je to obrovská radosť, vyvrcholenie práce,“ hovorí Zdenka Marková. Porodiť by zubrice mali v priebehu mája a júna.
Vyhliadková plocha
Návštevníkov jedinej zubrej zvernice čaká ešte jedno milé prekvapenie. Hneď na jej začiatku postavili nový senník, pretože ten starý bol už v dezolátnom stave. Po jeho obvode je výhliadková plošina, z ktorej sa dajú spraviť veľmi pekné snímky najväčšieho európskeho cicavca.
Okrem turistov vyhľadávajú zvernicu aj študenti píšuci záverečné práce. Zdenku Markovú zaskočila škála odborov, ktoré záujemcovia o zubry a zvernicu samotnú študovali – diplomovky k nej do lesov prišli písať študenti z odborov turizmus, chránené živočíchy, ale aj takí, čo študovali medzinárodné vzťahy. „Ten odbor je to asi aj o tom, aby si ľudia vedeli k sebe nájsť cestu. Veľa záleží na tom, čo dokážeme návštevníkom aj zo zahraničia ukázať,“ mieni Zdenka Marková.
Keď zvernicu zakladali, mala zachrániť zubra hôrneho pred vyhynutím. Vo vyše polstoročnej histórii zvernice odchovali neďaleko Topoľčianok 160 zubrov. Mnohé z nich išli do rôznych chovov.
