NITRA. Už druhý rok pracujú experti na vývoji navigačných systémov, ktoré nie sú závislé od signálu GPS. Mobilné roboty môžu mať veľké uplatnenie v poľnohospodárstve, skladovom hospodárstve, armáde ale aj v záchranárskych zložkách.
Robot v kosačke
Zariadenie navrhla partia nadšencov z Katedry elektrotechniky, automatizácie a informatiky na Technickej fakulte Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. S myšlienkou mobilného robota prišiel vtedajší doktorand a modelár Marián Amrich. Na prístroji potom ďalej pracovali ďalší členovia katedry.
„Zistili sme, že autonómne mobilné roboty by boli veľmi využiteľné v poľnohospodárskej technike, ale aj v rôznych automatizovaných skladoch,“ hovorí profesor Dušan Hrubý z katedry. Využitie môže mať robot napríklad v malých poľnohospodárskych strojoch ako je automatická kosačka či autonómny postrekovač.
Mašina ide bez signálu GPS
Robot využíva odometrickú a inerciálnu navigáciu. Výsledkom je mašinka, ktorá sa vie presne dostať na určené body a vykonávať na nich zmysluplnú činnosť. A to aj bez signálu GPS – signál GPS bežne dostupný pre verejnosť, v poľnohospodárstve nestačí. Kým na lokalizovanie napríklad diaľnice stačí presnosť niekoľkých metrov a šofér vidí, že má ísť autom po ceste a nie po poli, v prípade poľnohospodárskych strojov treba presnosť oveľa väčšiu. Tú však prinesú iba napojenia na platené GPS signály, čo je finančne nákladné.
„Poľnohospodárska technika momentálne využíva systém GPS, lebo môže byť dostatočne presný, ale problém je v tom, že tieto presné vysielače sú platené. My sme zhotovili navigačný systém do jednoduchších aplikácií. Dal by sa vytvoriť plán, kadiaľ tento malý poľnohospodársky stroj ide a podľa tohto plánu by stroj pracoval. Využitie by robot mal hlavne na menších plochách,“ hovorí profesor Hrubý.
Farmár ani prstom nepohne
Ak teda napríklad drobný poľnohospodár chce pokosiť niekoľkoárový pozemok, prístroju by presne naprogramoval lokality, ktoré potrebuje skosiť. „Stroj by potom spravil prácu bez toho, aby farmár čo i len prstom pohol,“ povedal asistent Martin Olejár. K tomu však treba ešte rozpracovať navigáciu založenú na spracovaní obrazových signálov z digitálnych kamier.
Automatické kosačky však existujú už aj teraz. Aký je teda rozdiel medzi nimi a robotom ovládanými kosačkami? „Automatické kosačky pracujú podľa snímačov. Vedia, kde je hranica pozemku a keď k nej prídu, odrazia sa a idú ďalej. Takýto spôsob kosenia je neúsporný. Náš systém je taký, že by sme si raz prešli celú plochu a robot by potom presne vedel, kde má kosiť. Dal by sa nastaviť aj bez nejakého školenia, jeho majiteľ vôbec nemusí byť technicky zdatný,“ povedal profesor Hrubý. Stroj je využiteľný hlavne na menších plochách a pri krátkodobej činnosti.
V nebezpečných skladoch
Robota by uvítali aj v skladovom hospodárstve. „Napríklad v sklade, kde sa pracuje s nebezpečnými materiálmi, môže tento robot vykonávať polohovo orientované pracovné úkony bez toho, aby bol človek vystavený škodlivým látkam,“ povedal doktorand Vladimír Cviklovič. Stroju postačí zadať súradnice a od referenčnej polohy sa odvíja jeho ďalšia činnosť.
Navigačné prístroje vyvíjané na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite by mohli pomôcť aj tam, kde signál GPS nie je dostupný. Sú to hlavne odľahlé miesta či kryté plochy, ako už spomínané sklady. Takáto alternatívna forma navigácie má zmysel aj pre prípad vypadnutia družíc, ktoré šíria signál GPS.
Na ďalší vývoj mobilného robota ale nie sú peniaze. Hoci projekt katedry vyhodnotili ako úspešný, peniaze na ďalší vývoj a výskum ministerstvo školstva nepridelilo.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
