Daniela Hroncová Faklová vyrastala na fare v Radvani asi sto rokov po Sládkovičovi, ktorý tu bol rovnako ako jej otec evanjelickým farárom. O známom básnikovi napísala knihu.
NITRA. V Nitre svoju najnovšiu knihu predstavila spisovateľka Daniela Hroncová Faklová. Autorský večer zorganizovali Literárny klub Janka Jesenského a Evanjelický a. v. cirkevný zbor v Nitre.
Publikácia s názvom ...a lipa o ňom tíško šumí rozpráva o evanjelickom kňazovi a básnikovi Andrejovi Braxatorisovi-Sládkovičovi. Je autorkinou šiestou v poradí a treťou z oblasti beletrie. V ostatných spracovala monografie slovenských miest.
Zomrel na vodnatieľku
Knihu tvoria dve časti - v prvej sa čitateľ dozvie rôzne aspekty zo života a diela Sládkoviča, druhou je literárne spracovaný text z posledných rokov jeho života, kedy Sládkovič ako 52-ročný zomiera na vodnatieľku. Knihu dopĺňajú dobové fotografie Radvane.
„Sládkovič je moja srdečná záležitosť, ale to by ešte bolo málo,“ prezrádza dôvod námetu svojej knihy Daniela Hroncová Faklová. „Ja som v Radvani vyrastala, môj otec tu bol evanjelickým farárom. Na fare, samozrejme, už kompletne prebudovanej, sme žili zhruba sto rokov po Sládkovičovi. Otec ho mal veľmi rád, čítal jeho diela, pamäte, korešpondenciu. Vekom začal naberať také sládkovičovské maniere a výchovné metódy. Sládkovič je pre nás ako naša rodina, ktorú sme síce nepoznali, ale sme s ňou duchovne spätý.“
Autorkin otec celý svoj život permanentne spracovával Sládkovičov život z rôznych aspektov, pred časom ťažko ochorel a pred rokom zomrel. Je pochovaný pod lipou vedľa svojho milovaného básnika. „Ja som takým pokračovateľom jeho diela. Chcela som, aby sa materiály, ktoré sme mali doma, z cirkevného archívu a aj z iných prameňov dostali na svetlo Božie.“
Bežný život na fare
Podľa autorky jej nová kniha obsahuje veci, ktoré o Sládkovičovi málokto vie. „Rozpráva sa veľa o Maríne, o Detvanovi, áno, je to hodnota naveky. Ale už sa málo hovorí o jeho zákonitej manželke Antónii Júlii Sekovičovej a ich deťoch. Na tieto historické postavy treba hľadieť ako na ľudí z mäsa a krvi a poznať ich aj cez ich život,“ vysvetľuje spisovateľka.
„Nie som literárny historik, som etnológ -folklorista, preto sa nezaoberám Sládkovičovou tvorbou. Čitateľom približujem bežný život na fare, v špecifickom prostredí vtedajšej remeselníckej Radvane. Opisujem rodinnú atmosféru úžasných ľudí, ktorí s deťmi žili v materiálnej chudobe, ale v obrovskom duchovnom bohatstve. Tento moment je pre mňa smerodajný a nesie sa celou knihou.“
Potomkovia žijú v Bratislave
Práca na knihe spisovateľke trvala na etapy zhruba 3-4 mesiace, čerpala z archívnych materiálov a najmä zo spomienok Sládkovičových detí, uverejňovaných v starých slovenských časopisoch. Prapravnúčatá Braxatorisovcov žijú dnes v Bratislave, autorka sa však s nimi osobne nestretla.
„Krásny materiál vyšiel v Orli tatranskom od Ľudevíta Grosmana. Sládkoviča spomína ako priateľa, ktorý ho sprevádzal od pobytu v Štiavnici až po smrť v Radvani,“ doplnila Daniela Hroncová Faklová.
Jednou zo zaujímavostí, ktorú kniha spomína, je väzba Braxatorisovcov na rodinu baróna Radvanského. Aj keď bol Sládkovič veľmi chudobný, vážili si ho. „Keď mu vraj pani grófka vyčítala, že je pansláv, on jej na to s veľkým pokojom odpovedal, že ona je ešte väčší, lebo rodné meno má čisto slovenské - Podmanická. Neurazila sa za to, ani nenahnevala, ale uznala jeho inteligenciu a bystrosť,“ dodala spisovateľka.
