Aj napriek veľkému úsiliu Šaľa nakoniec po deviatich rokoch opúšťa prvú ligu. Aké máte z toho pocity?
- Samozrejme, bol som pri tom vypadnutí. Musím však povedať, že to v žiadnom prípade nebolo mojou vinou. V podstate som do Šale prišiel v deviatom kole a chvíľu mi trvalo, kým som sa zorientoval, pretože mužstvo som nepoznal. Každý tréner potrebuje nejaký čas, aby sa dostal do obrazu a nejakých päť kôl nie je skutočne veľa. Počas jesene sme mali s Duslom z pätnástich zápasov iba šesť bodov, štyri strelené góly a v tabuľke pravdy -15 bodov. Bolo to spôsobené viacerými faktormi, či už to bola šírka kádra, alebo kondičná pripravenosť hráčov, na ktorej neniesli zodpovednosť predchádzajúci tréneri, pretože viacero futbalistov odišlo, hrali náhradníci, pridružili sa zranenia a podobne. Jednoducho povedané, jesenná časť bola katastrofálna.
Prišli ste v zime k tímu s ťažkou úlohou. Bola splniteľná?
- Ak to mám zhodnotiť, v živote som s tímom nevypadol, pokiaľ som ho viedol od začiatku sezóny. Toto bol naozaj zlý stav, po deviatom kole, odkedy som v podstate v Šali pôsobil, sme mali na konte štyri body. Snažili sme sa však s tým niečo robiť. Zorganizovali sme deväťdňový kondičný blok počas reprezentačnej prestávky. To nám, dovolím si tvrdiť, do určitej miery pomohlo, keď sme v troch nasledujúcich kolách (16.-18. kolo, pozn. red.) dva zápasy doma vyhrali. To nám dalo trochu nádej do druhej časti súťaže, kedy sme sa v jarnej tabuľke pohybovali od tretieho až do siedmeho miesta. Lepší v podstate boli iba Trenčín a Rimavská Sobota.
Zo začiatku jarnej časti súťaže dokázalo Duslo uhrať niekoľko dobrých výsledkov a zdalo sa, že sa vám podarí súťaž udržať. Čo sa stalo potom?
- Keby boli v boji o záchranu viaceré mužstvá, bolo by to o niečom inom. Šaľa bola posledná po jeseni, na chvoste bol ešte Púchov a Ružomberok B. Tým, že sa nám podarilo v Púchove zvíťaziť, zabezpečili sme mu zostup, ale na Ružomberok sme jednoducho nemali. Dovolím si tvrdiť, že ak keby sme vyhrali aj zápasy, ktoré nám nevyšli, bolo by to veľmi ťažké. Aj preto, že Ružomberok z posledných siedmich zápasov šesť vyhral. Bez kvalitného útoku, a to vie každý, kto pozná šaliansky futbal, že Duslo nemá útočníka už skoro štyri roky, sa to jednoducho zvládnuť nedalo. V kádri nie je hráč, ktorý by dal viac ako štyri góly za rok.
Keď sa na to pozriete v globále, čo chýbalo k záchrane?
- Poviem to takto. S touto obranou, ktorú teraz Šaľa má, a ktorá dostala v jarnej časti najmenej gólov, a s dvomi posilami v útoku si dovolím tvrdiť, že by sa Duslo mohlo pohybovať v hornej časti tabuľky, a nie bojovať o záchranu. Táto otázka by bola dobrá na vedenie. Nech nezavádzajú verejnosť, že trénerom poskytli hráčov, ktorých si vyžiadali. Navyše, také isté požiadavky mali aj predchádzajúci tréneri a tento problém v Šali trvá.
Na jar ste boli siedmym najlepším tímom. Rozhodla teda už zbabraná jeseň?
- Keď si zoberieme 16. kolo, v ktorom som so Šaľou po prvý raz vyhral, až do 33. kola, tak sa nám podarilo získať 27 bodov. Oproti 6 bodom z jesene je to predsa len rozdiel. Dokonca sme mali najlepšiu obranu po jari. Svoj podiel na tom má aj to, že sme získali Mihálika, Kolmokova, preskupili sme to a obrana sa vyriešila. Na jar sme neprehrali žiaden zápas viac ako o gól. Žiaľ, útok sa nepodarilo vyriešiť. Hráči, ktorých sme my chceli do útoku, neprišli. Vedenie klubu tvrdí niečo iné a spor medzi ním a mnou naďalej pretrváva.
Nepomohli ani viaceré zahraničné akvizície. Ako sa osvedčili legionári zo zahraničia?
- V boji o záchranu sa spoliehať na tých mladých chalanov zo zahraničia bolo nelogické. Pretože to ešte nie sú hotoví hráči, aj keď svoju kvalitu majú. Vedenie nezabezpečilo ani jedného hráča do útočnej fázy, ktorých som ako tréner chcel, dokonca neprišli ani na skúšku. Nechcel som Messiho ani Šeba, preto by vedenie nemalo hľadať chybu v tréneroch. Pretože, keď chýba útočník štyri roky, nie je to chyba trénerov. Jediný zo zimných posíl, ktorý spĺňal kritériá, bol Francúz Fabrice Numeric, ten sa však zranil. Pritom som už v decembri dal vedeniu zoznam hráčov, aj ofenzívnych, s telefónnymi číslami, ktorí by mohli klubu pomôcť. Naozaj je nemysliteľné, aby 16-ročný Reis alebo 19-ročný Takács zachraňovali Šaľu, to je smiešne.
Ako to pôjde v Šali teraz ďalej? Vy zostávate?
- Spočiatku sme boli s vedením dohodnutí, že zostanem do zimy, potom ma prehovorili aj do leta. Nakoniec sme sa dohodli do konca tohto roka, ale po týchto náznakoch, že za vypadnutie môžu tréneri, som sa rozhodol skončiť. Vyleteli na mňa, ako by som ja bol hrobárom šalianskeho futbalu, preto som sa tak rozhodol. Nepreberal som mužstvo, ktoré bolo na treťom mieste v tabuľke, ale na poslednom, navyše v dezolátnom stave. Aby som sa po každej prehre spovedal zo svojich rozhodnutí, tiež by som vedel veľa vecí spraviť lepšie po zápase, ale zostava sa robí pred zápasom.
JAR ŠALE V ČÍSLACH
MINÚTY: Čirik 1350, Jurkemik 1261, Jakubička 1260, Lancz 1259, Mihálik 1203, Tomiš 1093, Kolmokov 1080, Lalák 1059, Toporčák 986, Zajac 806, Konopásek 739, Obert 710, Devečka 607, Flaško 439, Takács 318, Gála 270, Reis 207, Mukalenga 158.
ZÁPASY: 15 - Čirik, Jurkemik, Mihálik, Toporčák, 14 - Jakubička, Lancz, 13 - Tomiš, 12 - Kolmokov, Lalák, 11 - Zajac, Obert, Takács, 10 - Konopásek, Devečka, Flaško, 5 - Reis, 4 - Mukalenga, 3 - Gála.
GÓLY: 4 - Čirik, 2 - Mihálik, Obert, 1 - Tomiš, Zajac, Lalák, Lancz, 1 vlastný.
ČK: 1 - Zajac, Tomiš.
JESEŇ
12. Šaľa 18 3 3 12 11:32 12 (-15)
JAR
7. Šaľa 15 6 3 6 13:12 21 ( 0)
DOMA
11. Šaľa 16 5 4 7 11:16 19
VONKU
7. Šaľa 17 4 2 11 13:28 14
Najvyššia prehra Šale: Moldava - Šaľa 6:0 v 8. kole. Najvyššia domáca prehra: Šaľa - Lučenec 0:4 v 2. kole. Najvyššie víťazstvo: Šaľa - L. Mikuláš 2:0, Púchov - Šaľa 0:2.
Šaľa v 8 zápasoch nedostala gól, v 14 zápasoch gól nestrelila. Série bez víťazstva: Šaľa 12 z. (0-3-9, 4.-15. kolo). Série bez bodu: Šaľa 8 z. (6.-13. kolo).
