NITRA. Kto len trochu mohol, prišiel na stretávku bývalých žiakov zo Základnej školy Nitra-Mlynárce.
Od chvíle, keď úplne prví abiturienti deviateho ročníka na tejto škole opustili brány svojej alma mater, uplynulo presne 45 rokov.
"Chlapci" a "dievčatá". Abiturienti ročníka 1966.
Prvé stretnutie po troch desaťročiach
Ich cesty sa po skončení školy rozchádzali. Ako skupine sa im dlhé tri desiatky rokov nedarilo dať sa znovu dokopy a aspoň na pár hodín si sadnúť tentokrát do reštauračných lavíc a pospomínať na lavice školské a roky v nich oddreté.
Až pred pätnástimi rokmi sa videli po prvý raz. Z 59 žiakov dvoch tried prišla vtedy necelá tridsiatka. Teraz, po 45 rokoch od ukončenia školy, ich bolo na stretávke vyše 35.
„Ďalších ešte čakáme neskôr. Viete, my sme práve ten ročník šesťdesiatnikov a zhodou okolností niekoľkí spolužiaci majú zrovna na dnes dohodnutú s rodinami oslavu vlastnej šesťdesiatky,“ hovorí Jozef Ballay, organizátor stretávky.
Bez Facebooku
A o tom, že dať svojich bývalých spolužiakov dokopy nie je práve med lízať, by pán Jozef vedel rozprávať. Abiturienti ZŠ Nitra-Mlynárce z roku 1966 nepatria práve k internetovej generácii. Počítač s pripojením na internet aktívne používajú asi len trinásti.
Generácia dnešných študentov by sa nemala problém spoznať ani po rokoch. Fotky svojich kamarátov sledujú deň čo deň na Facebooku, a preto ani nepostrehnú, ako ľudia s pribúdajúcim vekom menia svoj výzor.
Abiturienti ročníka 1966 to mali ťažšie. „Stala sa mi taká vtipná príhoda. Pred pätnástimi rokmi, keď sme sa stretli po prvý raz, som mal problém spoznať spolužiačku, ktorá deväť rokov sedávala kúsok vedľa mňa. A teraz sa nám stala opačná situácia – ona nespoznala mňa,“ pousmeje sa Peter Benca.
Rešpekt
Na svoje školské roky si dnešní šesťdesiatnici spomínajú s láskou. Doba bola iná, učitelia mali väčšiu autoritu, no napriek ich prísnosti žiaci cítili, že sú to ľudia, ktorí im zle nechcú.
„Autorita učiteľov bola iná, ale aj vzťah učiteľ – žiak bol iný. Stvárali sme kadejaké pestvá a šibalstvá, ale aby niekto učiteľovi vulgárne vynadal, ako sa to občas objaví v dnešných školách, to nehrozilo,“ hovorí Jozef Ballay.
Trstenice, zauchá aj kľačanie v kúte
A za huncútstva boli aj fyzické tresty - výchovné zauchá, švihnutie pravítkom po prstoch aj kľačanie v kúte. V tom čase boli takéto tresty normálnou súčasťou školstva a žiaci ich vyfasovali aj za obyčajné vyrušovanie či nepozornosť na hodinách. „Rodičom sme sa nechválili, že sme zaucho dostali, lebo ak by sa to dozvedeli, ešte by nám aj pridali,“ povedal Peter Benca.
Absolventi ZŠ Nitra-Mlynárce sa stretli v skorých popoludňajších hodinách. Prítomnosť medzi starými kamarátmi z detstva bola pre nich takou vzácnosťou, že mnohí z nich ′potiahli′ a zo stretávky odchádzali až okolo polnoci.
A už vtedy premýšľali, či sa o päť rokov nájde niekto, kto zorganizuje stretávku jubilejnú – polstoročnú.
Archívne fotky tried zo starých školských čias.
