NITRA. Štrnásť študentov Katedry výtvarnej tvorby a výchovy UKF predstavilo v Nitrianskej galérii svoje praktické absolventské práce. Pod názvom Diplom 2011 zdokumentovali činnosť katedrových ateliérov zameraných na kresbu, maľbu, modelovanie, textil, grafiku a grafický dizajn.
Študenti tvorili pod vedením pedagógov Jozefa Jaňáka, Mariána Žilíka, Jaroslava Gubrica, Jozefa Dobiša, Jozefa Bausa, Róberta Bielika, Daniela Szalaia a Ľubomíra Zabadala.
Kôň z erbu na obrazoch
„Toto je naša 13. výstava prác absolventov. Z rôznych médií je najviac zastúpená maľba, tento trend pozorujeme už dlhšie obdobie. No v ostatných rokoch sa často vyskytujú aj práce s presahom maľby do iných disciplín, čo je cítiť aj na tejto výstave,“ hovorí kurátorka Adriana Récka, vedúca katedry.
„Doposiaľ som bola na všetkých výstavách praktickej časti magisterských prác a myslím si, že tento rok diela predstavujú veľmi dobrý štandard. Veľmi dobrú úroveň majú najmä maliarske práce.“ Adriana Récka vyzdvihla napríklad celý cyklus malieb Sone Bellérovej, v ktorých reflektuje symbol ženy-matky zneužívaný propagandou totalitných režimov. Upozornila aj na sériu obrazov Emese Sidóovej, ktorej štúdie koní sú výsledkom pátrania po predkoch. Objavila ich šľachtické erby s koňom, ktorého motív pretavila do výtvarnej podoby.
Eva Belaňová v rámci výtvarných návratov do minulosti skúmala históriu týždenníka MY Naše novosti z novozámockého regiónu. Na tvorbu ilustrátora Ľudovíta Fullu zamerala Ivana Ďurníková. Zuzana Kresáčová spolupracovala s n.o. Slniečko, pričom nepriamo skúmala problém úzkosti a nostalgie.
„Tieto práce nevznikli ako samostatná umelecká činnosť. Sú praktickou súčasťou teoretickej diplomovej práce študentov, školskej praxe, ale aj ich hľadania vlastného umeleckého výrazu. Riešia rôzne filozofické či psychologické otázky,“ doplnila kurátorka.
Čierna nevesta
Svojou prácou s textilom zaujala Beáta Prekopová, študentka 5. ročníka výtvarnej výchovy a pedagogiky. Témou premeny znaku v odeve inšpirovanom základným motívom sa zaoberala už vo svojej bakalárskej práci. Jej šaty mohli návštevníci vernisáže vidieť nielen na fotografiách, ale aj naživo v módnej prehliadke.
„Podľa odbornej literatúry sa v hontianskom regióne, odkiaľ pochádzam, nachádza sedem základných variantov ľudových odevov. Pre svoju výnimočnosť som si vybrala tri - vytvorila som modely šiat, inšpirované krojmi z obcí Sebechleby, Stredné Plachtince a Sazdice,“ hovorí Beáta Prekopová, ktorá sama pochádza zo Sazdíc. Na svojich šatách, určených na bežné nosenie, uplatnila rôzne prvky z krojov. Jej výtvory sa páčili, na strednoplachtinský model má už aj záujemkyňu.
„Spoločným prvkom pre všetky zú základné púzdrové biele šaty. Ženy v Stredných Plachtinciach nosili sukne, ktoré začínali od bokov, nie od pása. Sukne boli podšívané hrubým páscom, ja som ho presniela do oblasti pása a vznikol tak modrý živôtik. Veľmi zdobený sebechlebský kroj je charakteristický červenou a bielou farbou, nechýba v ňom tyl, keďže súčasťou kroja je aj tylová ručne vyšívaná zástera,“ popisuje svoje odevy Prekopová.
„Sazdický model je najjednoduchší. Sazdičania sa obliekali do tmavých farieb, ešte aj nevesta bola v čiernom. Môj model je preto tmavohnedej farby, látka je zdobená zamatom a v páse je ťahané riasenie.“
Eva Belaňová v rámci výtvarných návratov do minulosti skúmala históriu týždenníka MY Naše novosti z novozámockého regiónu.
Miroslav Pravdík skúmal umelecko-historický vývoj voľnej plastiky v barokovom umení.
Jeden z obrazov Emese Sidóovej, ktorej štúdie koní sú výsledkom pátrania po predkoch. FOTKY: (ČE)
