NITRA. Najvyšší súd zrušil rozsudok v kauze úverových podvodov. Bývalí bankári z vtedajšej Investičnej a rozvojovej banky, ktorých nitriansky krajský súd v roku 2006 oslobodil, sú opäť stíhaní.
Proces sa začína odznova. Na krajskom súde už stihli prečítať obžalobu aj výpovede dvadsiatich obžalovaných. Tí totiž odmietli vypovedať, pridržiavajú sa svojich výpovedí, ktoré urobili v prvom procese. Osemnásti z dvadsiatich zároveň požiadali, aby sa pojednávalo v ich neprítomnosti.
Rekordný počet obžalovaných
Jeden obžalovaný už nežije. Zomreli aj dvaja prísediaci v senáte, ktorý vyniesol pôvodný rozsudok.
Traja z dvadsiatich obžalovaných nesúhlasili, aby vynovený senát pokračoval v pojednávaní. Proces preto treba zopakovať úplne od začiatku, nestačí len doplniť nové dôkazy.
Keďže sa medzitým zmenil zákon, nový senát už tvoria traja sudcovia bez prísediacich. Pojednávať však budú podľa starého trestného poriadku, pretože obžaloba bola podaná pred rokom 2006. Žalované skutky sa stali ešte v deväťdesiatych rokoch.
Predseda senátu pre istotu pribral aj sudcu - náhradníka, nakoľko ide o náročnú kauzu s rekordným počtom obžalovaných. Zároveň vopred určil nielen júnový, ale aj októbrový termín pojednávania – aby si naň dvadsať obhajcov mohlo v predstihu nájsť čas.
Banka prišla o stovky miliónov
Podľa obžaloby pripravili pochybné úvery vtedajšiu Investičnú a rozvojovú banku (IRB) o stovky miliónov korún. Dostala sa do nútenej správy. Nitriansky krajský súd sa kauzou zaoberal od roku 2002 do roku 2006.
Proces bol neobvyklý aj tým, že sa na lavici obžalovaných vedľa seba ocitli podnikatelia, ktorí úvery čerpali a nesplatili, a vtedajší funkcionári banky. Traja - riaditeľ hlavnej pobočky Ján M., jeho námestník Milan Š. a úverová referentka Jana B. - pôsobili v Nitre, František O. bol riaditeľom pobočky v Trenčíne.
Väčšina úverov bola poskytnutá začiatkom deväťdesiatych rokoch na investície v rámci tzv. malej privatizácie. Podľa obžaloby za ne podnikatelia ručili nehnuteľnosťami, ktoré boli značne nadhodnotené.
V súlade s predpismi?
Senát krajského súdu vymeral desiatim obžalovaným tresty odňatia slobody v trvaní od päť do jedenásť rokov. Desiatich obžalovaných oslobodil, pretože nebolo dokázané, že spáchali trestný čin. U niektorých podnikateľov (väčšinou z Galanty) bolo napríklad nesplácanie úveru spôsobené rôznymi subjektívnymi alebo objektívnymi príčinami.
Oslobodení boli aj funkcionári banky. Podľa senátu sa nenašiel ani jeden dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že mali so svojimi klientmi iné ako štandardné vzťahy.
Senát sa zaoberal aj alternatívou, či zo strany bankárov nešlo o porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku. Žiadne porušenie zákona ani interných predpisov nezistil.
Bývalý riaditeľ nitrianskej pobočky IRB Ján M. označil oslobodzujúci rozsudok za zadosťučinenie. Povedal, že úvery schválili v súlade s bankovými predpismi.
Peniaze dali na účet pred podpisom zmluvy
Najvyšší súd má ale iný názor. „Konanie skupiny obžalovaných pracovníkov IRB nie je možné považovať len za obchodne neúspešnú profesionálnu činnosť bez trestnoprávnej relevancie. Úvery poskytovali okamžite, bez preskúmania bonity klienta, bez splnenia podmienok určených internými predpismi banky,“ píše sa v uznesení, ktorým Najvyšší súd zrušil rozsudok.
Krajský súd sa má teraz vysporiadať s otázkou, či mohlo dôjsť k poskytovaniu pochybných úverov bez toho, aby pracovníci banky poskytli vedomú súčinnosť.
„Záver odôvodnenia rozsudku o ich nevedomosti je nepresvedčivý,“ píše sa v uznesení NS SR. Spomína sa v ňom aj tunelovanie banky jej vedúcimi pracovníkmi, ktorí údajne mali pomôcť žiadateľom o úver nelegálne odčerpať z banky peniaze.
Svedčiť má o tom napríklad fakt, že vnútrobankový návrh na poskytnutie úveru bol spracovaný ešte skôr, ako podal klient žiadosť o úver. Niektoré zmluvy boli zase podpísané v deň podania žiadosti. Dôkazom má byť aj prevodný príkaz riaditeľa pobočky, ktorým boli prevedené peniaze na účet obžalovaného ešte pred podpísaným úverovej zmluvy.
Podľa Najvyššieho súdu neobstojí obrana bankárov, ktorí sa odvolávali na dobové pomery v čase malej privatizácie. Scenár, ktorý umožňuje odčerpanie prostriedkov bez reálneho zámeru splatiť úver, bolo vraj možné realizovať „len na základe spolupráce zvnútra úverujúcej inštitúcie“.
Doklady nepreverovali
Situácia v poskytovaní úverov bola začiatkom 90. rokov divoká. Podnikateľské prostredie sa ešte len vytváralo. Kontrolórka IRB, ktorá vypovedala v prvom procese, nevedela povedať, kde si mal bankár overiť bonitu začínajúceho podnikateľa. Tvrdila tiež, že si mal riaditeľ pobočky preveriť, či boli naplnené body úverovej zmluvy. Vzápätí však pripustila, že to technicky nebolo možné, nakoľko úverov bolo veľa, preto sa vraj musel spoľahnúť na svojich podriadených.
Bývalý riaditeľ Ján M. na jednom z pojednávaní priznal, že nemal čas ani možnosť preverovať všetky podklady. Splnenie podmienok vraj bola povinná skúmať úverová referentka. Tá ale nič neskúmala. Na súde povedala: „Klient predložil faktúru, my sme ju akceptovali. Nemala som dôvod pochybovať o správnosti údajov.“
Najvyšší trest dostal chovateľ pštrosov a koní
V kauze IRB dostal najvyšší trest - až 11 rokov odňatia slobody - Ján R. zo Sládkovičova, kedysi známy chovateľ pštrosov a arabských plnokrvníkov. Krajský súd ho v roku 2006 uznal vinným z trestných činov podvodu, sprenevery a nezaplatenia dane. Podľa rozsudku čerpal Ján R. úvery prostredníctvom seba, vlastných firiem, respektíve iných osôb takým spôsobom, že ich nebol schopný splácať.
Druhý najvyšší trest - deväť rokov - dostala Jánova expriateľka Daniela D. za trestný čin podvodu. „Tvorila určitú podpornú ekonomickú časť celej trestnej činnosti,“ konštatoval krajský súd. Obaja obžalovaní sa odvolali, Najvyšší súd rozsudky zrušil.
(mh)
Ján R. dostal v prvom procese najvyšší trest - 11 rokov odňatia slobody.
