V Družstve vzájomnej pomoci prišlo o peniaze vyše 1900 ľudí. Na základe rozsudku sa veritelia rozhodnú, ako budú ďalej postupovať.
NITRA. Špecializovaný trestný súd už vyniesol rozsudok v prípade nitrianskeho Družstva vzájomnej pomoci (D.V.P.). Odsúdil len 5 z 15 obžalovaných, všetci dostali mierne tresty. Je medzi nimi aj bývalý župný poslanec a šéf politickej strany Karol J. z Nitry.
Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný. Prokurátor aj obžalovaní sa môžu odvolať. Nechali si zákonnú lehotu na rozmyslenie.
Centrálu zavrela polícia
Družstvo vzájomnej pomoci pôsobilo od roku 1996, malo 12 pobočiek po celom Slovensku a centrálu v Nitre na Wilsonovom nábreží. Poskytovalo služby v oblasti finančnej, bytovej, sociálnej a hospodárskej.
V roku 2002 sa vyplácanie peňazí zastavilo, mnohí klienti nedostali späť ani svoje vklady. Predstavenstvu vtedy šéfoval Karol J. (bývalý krajský šéf Strany občianskeho porozumenia). Tvrdil, že situácia súvisí s problémami iných nebankových inštitúcií, po ich krachu začali ľudia hromadne vyberať svoje peniaze aj z D.V.P.
Aladár M., ktorý bol predsedom predstavenstva po odvolaní Karola J., neskôr tvrdil, že sa časť majetku „preliala“ do spriaznených spoločností: „Popriznávali sa všelijaké neexistujúce pohľadávky, z dlžníkov sa stali zo dňa na deň veritelia“.
V roku 2003 bola centrála zatvorená, polícia odtiaľ odniesla vyše šesťsto šanónov s účtovnými dokladmi. Vyšetrovanie trvalo šesť rokov.
Pojednávanie sa na súde začalo až v septembri 2009. „Súdny spis obsahuje vyše 20-tisíc strán, má 35 zväzkov,“ povedala nám Katarína Kudjáková, hovorkyňa Špecializovaného trestného súdu v Pezinku.
Dodala, že pätnásť osôb bolo obžalovaných z trestných činov pokračujúceho podvodu a neoprávneného podnikania. V prípade desiatich však „nebolo dokázané, že spáchali skutok, pre ktorí sú stíhaní“.
Odsúdili len piatich
U štyroch obžalovaných súd dospel k záveru, že v rozpore so zákonom v rokoch 1999 až 2001 poskytli úvery z peňazí, vybratých od vkladateľov.
Karol J., bývalý župný poslanec z Nitry za stranu SOP, dostal dvojročný trest s podmienečným odkladom na 4 roky. Rovnako dopadol aj Richard S. z Nitry. Ďalšieho Nitrana Dušana R. súd odsúdil na 18 mesiacov s podmienečným odkladom na 3 roky. Miroslav V. z Čiech dostal ročný trest s podmienečným odkladom na 2 roky. Súd uznal všetkých štyroch vinnými z neoprávneného podnikania.
Jána Z. z Bratislavy odsúdil za podvod, dôvodom má byť výber milióna korún z účtu družstva. Bratislavčan má ísť ako jediný za mreže, súd mu vymeral nepodmienečný trest 3 roky a peňažný trest 10-tisíc eur. Ide však o súhrnný trest aj za iný skutok - vyhrážanie sa podnikateľovi.
Prokurátor žaloval sedem osôb aj za to, že ako členovia predstavenstva D.V.P. schválili prijímanie vkladov od občanov, ktorí neboli členmi družstva, pričom im sľúbili výnos vysoko prevyšujúci rámec bežných ziskov. Podľa prokuratúry k tomu používali klamlivú reklamu v médiách, čím ľudí uvádzali do omylu. Podľa súdu sa to však nepreukázalo, rovnako ani kšefty s fiktívnou zmenkou v hodnote 30 miliónov korún.
Bez majetku
Rozsudok v kauze považujú veritelia za dôležitý pre svoj ďalší postup. „Mal by ukázať, kto je zodpovedný za krach D.V.P. Ak to nebolo vtedajšie predstavenstvo, znamená to, že štát nemal právo zasiahnuť do systému. Ak niekto spôsobil majetkovú ujmu, mal by za to niesť zodpovednosť,“ povedal nám Vojtech Demeš, zakladateľ D.V.P.
V súčasnosti je predsedom predstavenstva družstva. To však existuje už len formálne, zastupuje 1900 veriteľov. Nemá žiadny majetok ani sídlo.
Demeš zastáva názor, že družstvo by sa z problémov dostalo, keby nezasiahol štát a polícia. „Už v tom čase sa konali rozhovory s veriteľmi, ktorí sa mali stať akcionármi družstva,“ povedal Demeš, ktorý bol v tom čase predsedom rady veriteľov.
Na druhej strane dodal, že predstavenstvo družstva v čase, keď začali veritelia hromadne žiadať hotovosť, urobilo chyby. „Postupovalo v rozpore so stanovami. Majetok sa záhadne stratil.“
Až 30-percentné úroky, ktoré vtedy D.V.P. sľubovalo vkladateľom, boli podľa Demeša reálne: „Určite nešlo o pyramídovú hru, družstvo malo množstvo majetku. No keď začali padať nebankovky, veritelia žiadali hotovosť.“
Práve veritelia sa mali obrátiť na políciu, ktorá predstaviteľov družstva zatkla a odniesla z centrály dokumenty.
