NITRA. Hoci počasie príliš neprialo remeselníkom, ktorých dážď a vietor prinútili stánky zakrývať, bolo sa na čo pozerať. Na nitrianskom jarmoku ponúkali umelecké výrobky z kože, dreva, prútia, skla i textilu. Našli ste tu z dreva vyrezávané obrazy a plastiky, ručne tkané koberce, kožené opasky, tašky, zvonce, obrazy maľované na sklo, keramiku, šperky zo striebra a polodrahokamov i hudobné nástroje. Nechýbala ani tradičná medovina a výrobky z medu a včelieho vosku.
Deti od rodičov drankali drevené i textilné hračky, hlavolamy, holandské oblátky či perníky. Kolekciu keramiky a slamených výrobkov ponúkali hostia z Bulharska a Bieloruska. Naživo ste si mohli pozrieť výrobu prútených košíkov, vyrezávanie do dreva, kováčske umenie, maľovanie obrazov, tepanie kovov či tkanie na krosnách.
Inšpirovali ho Kelti
Rodina Mariána Faltína z dedinky Dravce v okrese Levoča sa výrobe originálnej keramiky venuje už takmer 20 rokov. V začiatkoch robili aj prírodné mydlá a sviečky, v súčasnosti predávajú tiež hračky a kvetinové aranžmány.
„Niekedy je výroba keramiky pre mňa dobrodružstvom, keď idem vyberať výrobky z pece, čaká ma moment prekvapenia – buď poviem „fíha“ alebo mi spadnú ramená. Až po otvorení pece zistím, aký efekt vznikol zo zmiešania glazúr. Niekedy dnu nazriem skôr ako treba a vtedy výrobok praskne,“ vraví ľudový umelec-samouk a ukazuje originálnu poprehýbanú misu jasnej červeno-oranžovej farby.
„Proces občasných pokusov a omylov pokračuje ďalej, ale výsledkom je vždy niečo originálne. Preto aj moja produkcia nie je lacná, no nesúvisí to len s mojimi nápadmi či pokazenými kusmi. Drahé sú aj suroviny, ktoré používam. Kilogram špeciálnej glazúry, ktorá pri rôznych teplotách vytvára rôzne efekty, stojí takmer 100 eur.“
Pán Faltín predával aj niekoľko kusov keramiky, k výrobe ktorej sa inšpiroval v histórii. „Zaujali ma archeologické vykopávky, kde objavili nádoby z keltskej kultúry. Na internete som si našiel túto techniku a vzory nádob starých Keltov, ktoré som sa snažil dodržať,“ ukázal tanier tmavomedovej farby s tradičnými vzormi.
Ľan zbiera pri Váhu
Krásne kytice zo sušených kvetov v stánku ponúkala Iveta Dobrovodská od Piešťan. „Bývame na veľkej samote, kde máme dosť priestoru na sušenie rastlín – na suchom a tmavom mieste. V kyticiach mám napríklad myší chvostík, vratič, štiav konský, stračiu nôžku, proso a iné obilniny. Sú v nich aj makovice, ktoré pestujeme doma a ľan, ktorý zbieram okolo Váhu. K sušeným bylinám pridávam ručne robené papierové kvety,“ hovorí pani Iveta, ktoré sa kvetinárskemu remeslu venuje 13 rokov. Baví ju, aj keď sa okolo tejto práce vraj vždy veľa neporiadku.
Bábiky pre arabské deti
Zuzana Brisudová mala na jarmoku stánok s textilnými bábikami. „Najväčšie sú vyše 80-centimetrové s ručne maľovanými tvárami, menšie asi 40-centimetrové majú vyšívané tváričky. Väčšinou majú oblečené štylizovaný trnavský kroj, vlasy majú z rôznofarebnej bavlny,“ hovorí ľudová umelkyňa z Brestovian pri Trnave a zručne zašíva telíčko látkovej bábiky. „Veľké bábiky vyrábam niekoľko dní, najzložitejšie je vytvarovať postavu. Vypĺňam ho antialergickým rúnom.“
Okrem bábik na hranie vytvára aj bábiky suveníry, jej výrobky sa už dostali ďaleko za hranice Slovenska. „Keďže mi mnohí kupujúci sami povedia, viem, že moje bábiky putovali napríklad do Austrálie, Číny, Vietnamu, USA, Kanady, Európu už ani nespomínam. Veľké bábiky kupovali ľudia ako darčeky na hranie aj do arabských krajín,“ prezradila pani Zuzana.
Vláčik vnučke, sebe súdok
Medzi návštevníkmi hneď v prvý deň jarmoku nechýbal aj primátor Jozef Dvonč. „Prišiel som na chvíľu, keď tu nie je ešte veľa ľudí, aby som si pozrel stánky remeselníkov. Som zvedavý, čo tu všetko je,“ povedal primátor, ktorého popoludní čakalo veľa iných oficiálnych akcií.
„Mám rád atmosféru takýchto trhov. Všetky remeselnícke výrobky sú zaujímavé, ťažko vybrať tie naj. Je to taká všehochuť a to sa mi páči. Neviem, čo si tento rok vyberiem, vlani som na jarmoku kúpil drevený vláčik pre moju vnučku a sebe súdok na pálenku,“ zasmial sa Jozef Dvonč.
Marián Faltín so svojou keltskou keramikou.
Zuzana Brisudová - jej bábiky sú v mnohých krajinách sveta.
Iveta Dobrovodská rastliny do kytíc zbiera aj pri Váhu.
Podkova pre šťastie z rúk zručného kováčskeho majstra.
Hudobné nástroje, maľby na sklo...
Výroba prútených košíkov "naživo". FOTKY: (ČE)
