Pochovanie je komplikované. Hlinu na zasypanie hrobovej jamy musia priviezť z iného cintorína. Vykopané kamene zase odvážajú na skládku.
NITRA. Vykopať hrob v novej časti cintorína v Dražovciach trvá aj deväť hodín so zbíjačkou. Pod povrchom sú totiž samé skaly. Z jednej hrobovej jamy ich vytiahli približne tonu.
Problémy sú aj v Mlynárciach - pod novou časťou cintorína sa nachádza stavebný odpad. Hrobárom pri kopaní pomáhajú mechanizmy Mestských služieb.
Budú hľadať plochy bez kameňov
Mesto v podstate priznáva, že bol zanedbaný geologický prieskum. V jednom prípade ho robili len na časti cintorína, v druhom vôbec.
„Určite budeme hľadať riešenie. V prvom rade pôjdeme do plôch, ktoré sú ľahšie prístupné. Bude sa pochovávať na miestach, kde nie sú kamene. Pokiaľ by sme sa dostali do priestoru s kameňmi, určite budeme predkopávať jamy,“ povedal primátor Jozef Dvonč.
Žiadne konkrétne opatrenia ale prijaté neboli. Zatiaľ si to odnášajú pohrebné služby. V súvislosti s mlynáreckým cintorínom už vlani spísali petíciu.
Mesto vraj o skalnom podloží nevedelo
Teraz sa ešte horšie prekážky vyskytli v Dražovciach, kde dalo súčasné vedenie mesta vybudovať terasovitý cintorín. O skalnom podloží údajne nevedelo.
„O priestore bolo rozhodnuté možno až štyri volebné obdobia dozadu. Vychádzali sme z toho, že tí, čo ho vybrali, mali urobený prieskum a všetko je v poriadku. My sme nabrali odvahu a schválili finančné prostriedky, aby sme cintorín rozšírili,“ reagoval viceprimátor Štefan Štefek.
Zatiaľ sú v novej časti cintorína štyri hroby, ich vykopanie stálo neskutočnú námahu. Jedna pohrebná služba vraj poslala na radnicu aj fotodokumentáciu.
Hroby na stavebnom odpade
Viceprimátor Štefek si myslí, že tak, ako v Mlynárciach, aj v Dražovciach by mohla vypomôcť mestská technika. Na správe cintorínov majú iný názor – problémom je kaskádový terén.
„Každá kaskáda je z pohľadu techniky dostupná. Dá sa tam dostať mechanizmami, o tom som presvedčený,“ trvá na svojom Štefek. Ak aj má pravdu, takéto riešenie si vyžiada zvýšené náklady a čas, komplikuje prácu Mestským aj pohrebným službám.
Už teraz treba do Dražoviec voziť hlinu. „Odvezieme kamene, vykopané z hrobov, a z cabajského cintorína dovezieme čistú zem na zasypanie, aby to bolo dôstojné pre pozostalých,“ povedal nám Rudolf Látečka zo správy cintorínov.
„Sú to náklady navyše, naši pracovníci musia prerušiť prácu a pomôcť pohrebným službám. Ale nejde o kritický stav,“ reagoval riaditeľ Mestských služieb Jozef Chrenko.
Tvrdí, že problémy sú len v Dražovcicah, v Mlynárciach vraj už boli prekonané – terén, kde sa teraz pochováva, je podľa neho lepší. Pohrebné služby oponujú. „Nikde vopred nevieme, na čo pod zemou natrafíme,“ zhodli sa.
Je to logické – na pozemok v Mlynárciach totiž stavbári celé roky zvážali odpad, ktorý vznikol pri výstavbe sídlisk Klokočina a Diely.
„Našla som list z roku 1997. Písala som vtedy na investičné, že na území plánujeme rozšíriť cintorín, aby tam nevyvážali stavebnú suť,“ povedala nám Monika Nitryová zo správy cintorínov.
Priplatia si ľudia za kazetové hroby?
V Dražovciach komplikuje situáciu sama príroda, cintorín je na skalnom masíve. „Zmapujeme si to a vyberieme „terasy“, kde nie je kameň,“ sľúbil Chrenko.
Ak sa potvrdí, že kameň je všade, ako jediné riešenie vidí „kazetový systém“. Myslí tým montované vopred pripravené hroby. „Budeme rokovať s mestom, či by finančne neprispelo, keď má takýto cintorín.“
„Nie je naša povinnosť na to prispievať,“ myslí si viceprimátor Štefek.
Podľa našich informácií už vlani prišla firma zo Žiliny s ponukou, že urobí montované hroby z betónových tvárnic. Jeden by vraj vyšiel okolo 300 eur. Mestské služby však nemôžu vopred investovať do takýchto hrobov, nemajú na to „kolónku“ v rozpočte.
Otázne tiež je, koľko ľudí by bolo ochotných zaplatiť za montovaný hrob vyššie nálady len preto, že na mestskom cintoríne je zlý terén.
Hrobová jama bude drahšia
„Je to ťažké kopanie,“ konštatoval Igor Turanovič z pohrebnej služby Reguiem, ktorý už robil na novej časti dražovského cintorína tri pohreby.
Jamy kopali s pomocou zbíjačiek. Na prvej pracovali šesť hodín, na druhej sedem a tretiu hĺbili rekordných deväť hodín. Približne v hĺbke 40 cm vždy natrafili na kamene a skaly.
„V každom hrobe ich bolo približne tisíc kíl,“ odhadol Turanovič. Pre porovnanie - vykopať jamu v normálnom teréne trvá priemerne dve hodiny.
„Iba jedna rodina súhlasila, že si za jamu priplatí. Ostatní pozostalí povedali, že za terén na cintoríne nemôžu,“ povedal nám majiteľ pohrebnej služby.
Problémy už oznámil na správe cintorínov. Sľúbili, že pozostalých vopred upozornia, že cena za jamu bude vyššia. Alternatívou je pochovanie na novom cintoríne pri Cabajskej ceste, aj ten sa však pomaly zapĺňa.
(mh)
Dcéra: Otca nedám pochovať do stavebného odpadu
Problémy v Dražovciach sú čerstvé, v Mlynárciach trvajú už od minulého roka. Jedna rodina tam dokonca odmietla pochovanie svojho príbuzného.
„Otca nedám pochovať do stavebného odpadu,“ povedala dcéra nebohého, keď videla, čo sa nachádzalo v jame. „To sa nedalo nazvať zemou, to bol odpad - káble, kamene, tehly,“ opísala hrob.
Nakoniec našla s pomocou správy cintorínov iné miesto posledného odpočinku. Rodina zaplatila ďalších 66 eur za vykopanie jamy v starej časti cintorína v Mlynárciach.
Na novej časti cintorína sa podľa primátora robili sondy, vyšli 30-tisíc eur. Tam, kde narazili na stavebný odpad, priestor vyčistili. Prekopali však len približne pätinu územia, na ktorom vznikli nové hroby.
(mh)
Nová časť cintorína v Dražovciach.