NITRA. Záľuba, ktorá prerástla do celoživotnej vášne, zaviala Igora Holku do mnohých exotických krajín. Ako bubeník sa zdokonaľoval u učiteľov v Senegale, Argentíne, Brazílii a Uruguaji. So spoluhráčmi zo svojich bubeníckych orchestrov hrali v Katare, na Dubaj Shopping festivale a karnevale v Spojených arabských emirátoch, vystupovali aj pred bahrajnským kráľom.
Africké korene
Tento rok si nitriansky bubenícky mág užíval Brazíliu. Cestoval sám, zúčastnil sa projektu Tambores do Mundo (Bubny sveta).
„Myšlienka usporiadať tento festival vznikla pred piatimi rokmi na karnevale v meste Salvador, ktoré je centrom brazílskeho spolkového štátu Bahia. Jeho snahou bolo spojiť čo najviac bubeníkov z celého sveta,“ vysvetľuje Igor Holka. Časť z jeho obrovskej zbierky perkusii z celeho sveta pochádza práve z Bahie.
„Na Tambores do Mundo sa nás zišlo zhruba päťdesiat, bol som jediný Slovák a Slovensko tu bolo tento rok zastúpené po prvýkrát. Z Česka prišiel moj dobrý priateľ , bubebník Miloš Vacík, zakladateľv kapiel Šum svistu, Sluneční orchestr a ďalších známych skupín.“
Do Brazílie sa Igor nešiel len zabávať. Dva týždne pobudol u salvadorských majstrov zo školy Ilyae. Počas intenzívnych workshopov sa učil rôzne druhy samby, na záver sa zúčastnil festivalu.
„Salvador v štáte Bahia je bubeníckym srdcom Brazílie. Najmä sem v minulosti privážali otrokov, takže to tu vyzerá ako malá Afrika, čo súvisí aj s hudobnými koreňmi. Do Salvadoru sa chodia Európania nielen učiť bubnovať ale aj užívať si život a na všetko odpovedať „maňana“ – zajtra... Vyzerá to tak, že domorodci sa tu len kúpu, zabávajú, hrajú, a všetko funguje. Bolo to veľmi inšpirujúce,“ hodnotí Igor pobyt v Brazílii.
Počas karnevalu s Tambores do Mundo vystupovali v štvrti Curuzu, odkiaľ pochádzali aj Igorovi učitelia samby. V závere si zahrali aj v historickom centre Salvadoru.
Ako gringo v Curuzu
Ako najsilnejší zážitok spomenul Nitran práve pobyt v Curuzu, kde býval u svojho učiteľa – vraj v ulici černejšej ako čiernej. Nejde teda o žiadnu lukratívnu časť mesta, práve naopak. Sú tu neslávne známe brazílske favely - úboho vyzerajúce, ale napodiv s autami a satelitmi. Toto prostredie mu pripomenulo scenérie zo známeho brazískeho filmu Mesto bohov.
Igor sa v Curuzu stal gringom – ako cudzincov tamojší posmešne prezývajú. Z potetovaných černochov s dredmi strach nemal.
„Práve v takýchto slumoch vznikla samba, nie v štvorhviezdičkových hoteloch na pobreží. Curuzu je pre cudzincov pomerne nebezpečná štvrť, ale situácia sa, rovnako ako v celej Brazílii, zlepšuje,“ vraví nitriansky bubeník. „Celkovo sa táto juhoamerická krajina ekonomicky vzmáha, stáva sa takmer absolútne sebestačnou. Všetko, čo som si tu kúpil, bolo domáce. Jedine suvenír z Ria - Kristus v snehovej guli – bol vyrobený v Číne.“
Pozvánka na gay party
Zo Salvadoru si bubeník odskočil do Rio de Janeira. Krásne kozmopolitné mesto ho doslova uchvátilo, nevynechal ani svetoznáme pláže Copa Cabana a Ipanema.
„Hoci turistické príručky varujú pred zlodejmi, nemal som jediný problém. Samozrejme, netreba provokovať s fotoaparátmi či kamerami zavesenými na krku,“ skonštatoval Igor.
V Riu bol ako návštevník na svetoznámom Sambodrome. Deň po karnevale dostal od priateľky – režisérky Rejane, u ktorej býval, pozvánku na najväčšiu gay party v Riu. Vyhlásili tu aj najkrajšiu masku karnevalu – vyhral muž v obrovskom, asi 4-metrovom perovom kostýme.
„Cítil som sa tu veľmi príjemne – v atmosfére výbornej zábavy, skvelej hudby, bez predsudkov a s veľkou dávkou tolerancie. Bežne by som sa na takúto party asi nevybral a ani by som zrejme nezohnal lístky,“ vraví Igor.
Týždeň po karnevale si opäť prišiel na svoje - navštívil koncert svojej obľúbenej kapely Monobloco. „Páči sa mi jej hudobný štýl – tradičná samba v modernom duchu. Som rád, že som to mohol vidieť a počuť naživo.“
Aj keď má Nitran zážitkov z Brazílie viac ako dosť, za najdôležitejší prínos z tejto cesty považuje fakt, že sa tu po muzikantskej stránke veľmi veľa naučil a tradičnú hudbu dostal priamo zo srdca jej vzniku.
Kúpali sa oblečení
Nitriansky bubenícky orchester opätovne pozvali aj do Kataru. Predchádzajúcim vystúpením na futbalovom Azian Cupe si urobili dobré meno, a tak tento rok tam deviati členovia kapely hrali opäť.
„Boli sme tu jediní bubeníci, vystupovali sme na finále Katarského futbalového pohára v hlavnom meste Doha. Je to krásne mesto, kde sa snúbi moderná a tradičná islamská architektúra. Navštívili sme starý arabský bazár a bubeníci z kapely sa aj vykúpali v mori. Vstupné na pláž bolo asi 25 eur,“ spomína Igor.
„Keďže v Katare je kúpanie v plavkách zakázané, zaplávali si v tričkách a nohaviciach. Z brehu ich šantenie s úsmevom pozorovala od hlavy po päty zahalená žena, ktorá sa s nimi potom dala do reči. Bola zvedavá, odkiaľ sú.“
Do Kataru cestovali aj dievčatá bubeníčky, ktoré si katarskí muži so záujmom obzerali. Keď však išla Campana Batucada do Bahrajnu, podmienkou bolo, aby prišli len muži.
Bubenícke workshopy pre verejnosť
Igor Holka z Nitry pred rokmi založil najväčší slovenský bubenícky orchester Campana Batucada. Je tiež zakladateľom a lídrom Afro Campany, interpretujúcej západoafrické rytmy.
Svoje skúsenosti a vedomosti odovzdáva aj ako učiteľ bicích nástrojov a perkusií v Tralaškole, je tiež autorom osnov akreditovaných MŠ SR pre výučbu súborov etno perkusií na slovenských ZUŠ.
S Campanou Batucadou sa Nitrania môžu najbližšie stretnúť v rámci Nitrianskeho kultúrneho leta. V piatok 22. júla o 18. h na Svätoplukovom námestí a v nedeľu 7. augusta o 18. h v parku Igor Holka organizuje pre verejnosť bubenícke workshopy.
Jana Černáková
Takto Campana Batucada bubnovala futbalistom v Katare.
Pred múzeom islamskej kultúry v Dohe.
V Katare pri mori.
Pred fontánou v tvare mušle s perlou v Dohe.
Igor v obchode s tradičnými hudobnými nástrojmi v Curuzu.
Na festivale Tambores do Mundo vystupovali v kostýmoch a čelenkách.
Takto vyzerajú brazílske favely.
Curuzu z vtáčej perspektívy.
Igor ako divák na Sambodrome.
King Kong ako rekvizita jednej zo škôl samby. FOTKY: ARCHÍV I. H.
