NITRA. Takmer mesiac strávil Oto Malý na ostrove slobody. Po potulkách po venezuelskom pralese, egyptskej púšti, španielskej Andalúzii, Floride a Kalifornii sa cestovateľ vybral po stopách Ernesta Hemingwaya.
„Na Kubu som sa dôkladne pripravil, pred cestou som študoval príručky, bol som často na internete. Neprekvapili ma žiadne nepríjemnosti ako vo Venezuele či na Floride, skôr ja som sa prekvapoval na každom kroku,“ chváli Oto Malý kubánsky výlet.
Po stopách Hemingwaya
O ceste do jednej z posledných bášt socializmu cestovateľ sníval už takmer pred 30 rokmi, keď sa začal učiť španielčinu. Na niekdajšej VŠP mal ako študent a neskôr pedagóg spolužiakov a kolegov, ktorí pochádzali zo španielsky hovoriacich krajín. Mäkká, príjemná reč sa mu zapáčila, dnes ju už celkom slušne ovláda.
Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa Nitran vybral na Kubu, je spisovateľ Ernest Hemingway. Po jeho stopách kráča Oto Malý už od roku 1995 – navštívil hotel Ritz v Paríži, kde spisovateľ býval a kde sa vraj stratil kufor s jeho textami, bol aj na Key Weste na Floride, kde autor žil 14 rokov. Na Kube navštívil viacej lokalít spojených s osobou Hemingwaya - žil tu v rokoch 1939-1960 a stal sa súčasťou miestneho koloritu.
Súkromný cintorín psov a mačiek
„Neďaleko Havany, v dedinke San Francisco de Paula, si spisovateľ v roku 1939 kúpil haciendu. Volá sa „Finca La Vigía, žil tu do roku 1960. Práve tu napísal svoj slávny román Starec a more,“ vraví Oto Malý.
Dom dýcha atmosférou starých čias, všetko je tak akoby sa Papa mal práve vrátiť, zachoval sa tu pôvodný nábytok – v pracovni je stôl, za ktorým Hemingway písal, stará stolička baliča cigár, na ktorej sedával, knižnica s 9-tisíc zväzkami, plagáty zo španielskej koridy, sošky a trofeje z ciest a poľovačiek v Afrike a Amerike. Je tu aj posteľ, na ktorej spával, keď sa pohneval s manželkou.
Vonku je bazén, pozorovateľňa a cintorín obľúbených psov a mačiek. Nechýba bejzbalové hrisko – tento šport rád hrával, dokonca zostavil aj miestne družstvo. Pri dome je aj jedno z Hemingwayových siedmich áut a tiež jachta Pilar, ktorú sem premiestnili z dedinky Cojimar. Práve do nej spisovateľ situoval dej knihy Starec a more.
Mojito a daiquiri
„Navštívil som aj hotel Ambos mundos v Havane. Asi rok po príchode z USA býval spisovateľ v izbe číslo 511, ktorá je dnes malým múzeom. Je tu pôvodné zariadenie, každoročne vymieňajú iba predmety, ktoré symbolizujú jeho záľuby. Tento rok sú tu pušky, udice a trofeje,“ opisuje cestovateľ hotelovú izbu, v ktorej je dodnes Hemingwayov starý písací stroj a okuliare. Autor však väčšinou písal ceruzkou.
„Hemingway bol výnimočným spisovateľom, ale vraj ako manžel a otec bol dosť rozporuplný. Viac ako jeho tri deti a rodina ho zaujímalo písanie a bohémsky život,“ tlmočí Nitran názory spisovateľových pamätníkov. „Každý deň sa túlal po Havane a vymetal miestne krčmičky. Dával si svoje mojito a daiquiri. V El Floridite, ktorá stále funguje, dnes stojí jeho busta.“
Múzeum veteránov pod holým nebom
Oto Malý sa na Kube ubytoval v jednom z hotelov na polostrove Varadero s vychýrenými letoviskami. Z hotela autom v spoločnosti sprievodcu – Kubánca, ktorý študoval v Žiline – vyrážal spoznávať Havanu, priľahlé mestá a dedinky. Na Kube takto precestoval asi 1 000 km. Doprava tu funguje podobne ako u nás, na semaforoch si všimol zaujímavé komponenty - displeje odpočtu času čakania, vyrábané v Číne.
Krajina je najväčším múzeom amerických veteránov pod holým nebom. Každé štvrté auto je z predrevolučnej doby, niektoré vozidlá ako keby zišli z výrobného pásu, tak si ich majitelia udržiavajú. Behá tu aj veľa Fabií, Peugeotov a sem-tam nejaká Octavia.
Kuba Nitrana fascinovala svojím exotickým čarom a čistotou, akú nevidíte ani u nás. Nádherné pláže - dve z nich patria k najčistejším na svete, mestá bez poletujúcich plastových vrecúšok a fliaš, domy bez sprejerských „výtvorov“. Cez priezračne čistú morskú vodu dovidíte do hĺbky desiatok metrov. Akurát havanský prístav nebol práve príkladom čistoty.
„Kuba – to sú pre turistov najmä svetoznáme cigary, rum, fúzatí revolucionári, staré americké autá a suveníry s Che Guevarom a Hemingwayom. Ročne sa tu vyrobí asi 200 miliónov ručne šúľaných cigár, ktoré sú spolu s rumom jedinečným vývozným artiklom. Cena rumu bola všade rovnaká, cena cigár kolísala, v priemere však vyšiel jeden kus na vyše jedno euro. U nás vraj jedna kubánska cigara vyjde 15 až 20 eur,“ pokračuje Oto Malý.
„V západnej časti Kuby sa pestuje najlepší tabak na svete. V údolí Viňales v dedinke Piňar del Río ho generácie rodiny Robainovcov pestujú už vyše 60 rokov – úrodnú pôdu ešte aj dnes orú s pomocou volov.“
Krstil pieskom a vodou
Oto Malý nefajčí, takže Kubu mu budú pripomínať hlavne úžasné spomienky, fotografie a suveníry – kniha o Hemingwayovi, drevené sošky a kubánsky rum. „Napriek všetkým veciam, ktoré sú pre Kubu príznačné, pre mňa táto krajina znamenala najmä nádherné pláže lemované palmami, rytmy salsy a všadeprítomný slaný morský vánok, ktorý vám pomätie zmysly. Cítite to najmä po návrate domov, kedy máte ešte stále plnú hlavu Kuby. Keď si ju raz obľúbite, túžite sa tam vrátiť,“ hovorí Oto Malý.
Práve tu, na ostrove pokrstil svoje prvé dve knihy, ktoré sú sčasti autobiografickým rozprávaním o zážitkoch z Floridy a Venezuely. Knihy Peklo v raji a Mocipánov služobník symbolicky krstil pieskom a morskou vodou, bez celebrít a hostí, len s priateľmi. „Predkrstil“ si aj rukopis novely Lesk biedy, ktorý zo života na Orave medzi svetovými vojnami začal písať v roku 1953 jeho vtedy 16-ročný otec. Text Oto Malý objavil náhodou v roku 1995, takmer skončil na smetisku. Dokončil ho a v súčasnosti ho pripravuje na vydanie.
Domino a kohútie zápasy
„Vedel by som si tu predstaviť žiť. Kubu som si zamiloval, aj ľudia sú príjemní. Nikam sa neponáhľajú, užívajú si život, ktorý sa odohráva najmä na ulici,“ pokračuje Oto Malý. „Ich vášňami je sledovanie telenoviel, domino, bejzbal, stávkovanie a kohútie a psie zápasy, mimochodom nelegálne, ale vie o nich každý. Keď niekto pri vyplácaní stávok na víťazov pocíti krivdu, prídu na rad päste, nože aj mačety,“ dokreslil mentalitu Kubáncov.
Potulky po Kube nitrianskeho dobrodruha tak fascinovali, že sa svoje zážitky chystá dať opäť na papier. Tentoraz bude hlavným hrdinom harmonikár, s ktorým sa tu zoznámil. „Svojou hudbou mi spríjemnil hneď moje prvé kubánske raňajky. Navyše utrafil aj moju obľúbenú skladbu Parece, que fue ayer, pričom ich ovláda až tristo. Dali sme sa do reči a od tohto vyslúžilého vojaka z povolania som sa všeličo dozvedel,“ vraví spisovateľ. „Novela bude mozaikou postrehov z tejto ostrovnej krajiny z pohľadu ľudového muzikanta.“
Nitriansky cestovateľ v dedinke San Francisco de Paula pred spisovateľovou haciendou Finca la Vigía.
Pracovňa Hemingwaya.
Jeho rukopis. Písal vraj väčšinou ceruzkou.
Jeho busta v bare El Floridita - tento Hemingway už nepije.
Stará havanská ulička.
Najstarší kostol, ešte z koloniálnych čias.
Ľudové umenie na tržnici.
Kubánci sú vynaliezaví - autíčka z plechoviek od nápojov.
Plážový predaj suvenírov a šperkov.
Nitran v morskej nádrži s priateľským delfínom, ktoré boli atrakciou pre turistov.
Západ slnka nad Atlantikom.
Národný park Guanayara. FOTKY: ARCHÍV OTA MALÉHO
