Karol Felix: Som šťastný. Robím to, čo ma baví a moje sny sa plnia

Keď maľuje, nemyslí na výstavy, na ceny, ani na to, čo s jeho dielami bude neskôr. Ale keď už obraz dokončí, zaujíma ho spätná väzba. Uspokojuje ho vedomie, že kódované správy, ktoré vkladá do svojich diel, oslovia aj niekoho iného.

NITRA. Nitran Karol Felix sa v týchto dňoch dožíva päťdesiatky. Intenzívne tvorí a hoci nemá potrebu niečo rekapitulovať, o spomienky a životné skúsenosti sa s nami rád podelil.

„Vlani som v Nitrianskej galérii svoju súčasnú tvorbu prezentoval na výstave s príznačným názvom Na ceste,“ vraví jubilant. „Tento rok mi urobila radosť výstava v Ríme a privátnu výstavu k narodeninám pripravujem pre najbližších v galérii M´art print Gallery vo Veľkom Záluží¸ ktorú vlastní môj priateľ, umelecký tlačiar Martin Štěpánek.“

Medzi knihami a farbičkami

Návšteva Felixovho ateliéru v Nitre na Čermáni je skutočným zážitkom. Na stenách množstvo malieb, grafík, ilustrácií, ale aj exotických suvenírov z ciest, ktoré akoby nás vťahovali do svojho vlastného, tajomného sveta. „Tak toto je moje kráľovstvo,“ víta nás výtvarník. Pohodlne sa usadíme a začíname listovať v minulosti.

Na umeleckú dráhu Karola Felixa nasmerovalo rodinné prostredie. Mama Oľga učila dejiny umenia a tiež rada maľovala, Karol Felix starší bol pedagógom na UKF v Nitre. Obaja rodičia boli vášniví čitatelia. „Vyrastal som medzi farbičkami a knihami o umení. Staroveké kultúry sú dodnes mojou veľkou vášňou,“ prezrádza Felix.

Študoval u Brunovského

Napriek tomu, že po gymnáziu talentovky na VŠMU úspešne absolvoval, nevzali ho. Študoval preto dva semestre slovenský jazyk a výtvarnú výchovu na Pedagogickej fakulte. „No, študoval... Ani veľmi nie. Pod Bugankou sme si prenajali svoj prvý ateliér spolu s fotografom Gabom Kozmálym z Levíc. Sme dlhoročnými priateľmi, dodnes pre mňa fotí moje obrazy, výstavy, katalógy, aj mňa. Hoci sa nerád fotím, pri ňom sa viem uvoľniť.“

Po druhých úspešných talentových skúškach ho na VŠVU prijali, so spolužiakom Igorom Bencom študovali v ateliéri profesora Albína Brunovského. Ich pedagóg ich zaujal hlavne ako človek.

„Veľmi dobre sme si rozumeli. Udivoval ma jeho odborný prehľad a pracovitosť. Cestoval veľa po svete, vystavoval, nosil nám zahraničné katalógy a knižky, čo nebolo v tej dobe samozrejmé.“

Dávka tajomna a mystiky

Už na škole Karol Felix vytvoril svoje prvé ex librisy. Práve zásluhou profesora Brunovského sa Nitranove diela dostali na jednu z najväčších svetových súťaží v Belgicku. Ešte ako študent získal divácku cenu a po škole si z prestížnej svetovej súťaže odniesol hlavnú cenu.

Začali sa ozývať zahraniční zberatelia – umelec zostal na voľnej nohe a ex librisy tvoril na objednávku. Úspechom bolo získanie dvojročného štipendia Ľudovíta Fullu, ktoré Felixovi umožnilo venovať sa aj vlastnej tvorbe a jej prezentácii v zahraničí. Svoj prvý vlastný ateliér mal vtedy v dvojizbovom byte na Chalupkovej ulici, kde sa narodili aj Felixovi dvaja synovia.

„Potom sa to už rozbehlo samo, dodnes som v slobodnom povolaní, čo mi vyhovuje,“ vraví umelec. Základ jeho tvorby tvorí grafika a maľba s jeho nenapodobiteľnými abstraktnými i figurálnymi motívmi, s dávkou tajomna a mystiky dávnych civilizácií. Techniky strieda podľa chuti a inšpirácie.

Krajinky pre Felixa nie sú práve charakteristické, ale fascinovaný púšťou v Spojených arabských emirátoch namaľoval sériu obrazov pieskových dún. Všetky už vlastnia zberatelia, len jeden venoval svojmu otcovi. „V porovnaní s minulosťou ma dnes živí najmä voľná tvorba, nie práce na objednávku ako v začiatkoch.“

Jeho vášňou je Egypt

K známkam sa Karol Felix dostal náhodou. Ešte v rokoch 1990/93 ho vybrali za člena realizačnej komisie známkovej tvorby Ministerstva dopravy ČSR. „Nechápal som prečo, predtým som sa známke nevenoval, až neskôr som sa dozvedel, že ma doporučil opäť profesor Brunovský,“ vysvetlil výtvarník.

Felix je autorom jednej československej známky, po vzniku Slovenskej republiky vytvoril poštovú známku s motívom Mohyly M. R. Štefánika na Bradle ako svoju prvú slovenskú známku. Známka získala ocenenie a umelec má dodnes na konte viac ako 30 známok s rôznymi motívmi. „Paradoxne ma to prinútilo spoznávať Slovensko – všetko, čo na známke stvárňujem, si musím osobne pozrieť, nafotiť či nakresliť,“ vraví Felix, ktorý je autorom aj spoločnej známky s Egyptskou arabskou republikou s motívom kanopy zo zbierok Slovenského národného múzea.

„Bola to pekná práca. Egypt mám veľmi rád, výtvarný návrh som vnímal aj ako poctu mojej mame, ktorá o starovekom Egypte prednášala. Vášeň pre Egypt preniesla aj na mňa. Vždy som jej tvrdil, že tam pôjdem až na moju samostatnú výstavu. Aj sa tak pred dvoma rokmi stalo, len mamička sa toho nedožila, čo mi je veľmi ľúto.“

Výtvarník nedávno dokončil známku s motívom chránenej oblasti Poloniny, teraz pracuje na portréte Sama Chalupku.

„Vytrpené“ obrazy sú často lepšie

Prácu umelca si ľudia občas idealizujú. Je však niekedy celkom prozaická. „Ráno vstanete a idete pracovať. Akurát že ja nemusím nikam ísť, keďže idem len do ateliéru,“ vraví Felix. „Inšpirácia niekedy neprichádza. Keď sa darí, obrazy sa rodia ľahko - to sú vzácne chvíle, ktoré prídu raz za čas. Normálny proces tvorby je spojený s nespokojnosťou, hľadaním, premaľovávaním. Ale paradoxne, niekedy sú tieto „vytrpené“ obrazy lepšie ako tie, ktoré z vás „išli“ ako po masle.“

Umenie vyžaduje hlavne koncentráciu. Karol Felix zastáva názor, že človek by mal tvoriť s triezvou hlavou. „Mnohí ľudia majú problémy s istými návykmi, ale to súvisí skôr s pochybnosťami. Vo výtvarnom umení je výkon umelca ťažké odmerať, kritériá a hodnotenia sa menia s časom. Žiadny výtvarník v živote nemá istou, že to, čo vytvoril, malo nejaký zmysel. Všetko preverí až čas.“

Kódované správy

Cesta umelca, ktorú si vybral, je pre Karola Felixa darom. Je vďačný, že môže robiť to, čo robí. „Ako každý iný občas o sebe pochybujem, ale to je dobré. Keď maľujem, nemyslím na výstavy, na ceny, ani na to, čo s mojimi dielami bude neskôr,“ vraví výtvarník.

„Ale keď už obraz dokončím a vystavím, zaujíma ma spätná väzba. Dielo má zmysel vtedy, keď osloví aj niekoho iného. To je tá „kódovaná správa“, posolstvo v mojej súkromnej reči, ktoré, dúfam nájde svojho adresáta.“

Felix znamená v preklade šťastný. Cíti sa nitriansky jubilant v živote spokojný, šťastný? Dosiahol to, po čom túžil? Má ešte nejaké sny? „Robím to, čo som si vysníval už ako dieťa. Mám spokojnú rodinu, manželku Zuzku, ktorá ma celý život podporuje, šikovní synovia mi robia radosť, venujú sa tomu, čo ich baví. Starší 26-ročný Juraj skončil štúdium na Newyorskej univerzite v Prahe, kde aj pracuje ako konzultant. Mladší 22-ročný Adam študuje filmovú a televíznu réžiu na VŠMU v Bratislave, jeho filmy so štipkou čierneho humoru sa mi naozaj páčia,“ priznáva hrdý otec.

Aj keď žiadny veľký sen nemá, stále má predstavu, že to najdôležitejšie ho v práci ešte len čaká. „Poruším teraz svoju zásadu a jeden menší sen prezradím – chcem urobiť knižku s výborným básnikom Erikom Ondrejičkom. Mala by to byť bibliofília Päť dokonalostí s jeho básňami a mojimi grafikami. Teším sa na to,“ dodal jubilant.

Kto je Karol Felix

Karol Felix (pre priateľov Zbyšo) je významný slovenský umelec, ktorý sa vyše tridsať rokov venuje grafike, maľbe, kresbe, ilustrácii a známkovej tvorbe. Narodil sa 26. júla 1961 v Košiciach. Vyštudoval VŠVU v Bratislave, na oddelení voľnej grafiky a knižnej tvorby. Karol Felix je členom Výtvarnej únie Slovenska, Združenia grafikov G Bod a Sdružení českých umělců grafiků Hollar. Má za sebou vyše päťdesiat samostatných a viac ako sto kolektívnych výstav, vystavoval a prednášal takmer po celom svete. Je držiteľom mnohých ocenení z oblasti tvorby ex libris, známok, voľnej grafiky a knižnej ilustrácie.

Jana Černáková