Nebyť odmietnutia v Poprade, skvelé Teatro Tatro, ktoré ľudí baví už dve desiatky rokov, by sme nemohli nazývať nitrianske.
NITRA. Kočovné divadlá v letných mesiacoch vyrážajú za svojimi divákmi. Aj nitrianske Teatro Tatro sa chystá na cesty. Toto leto otvárajú už svoju 21. sezónu – vlani totiž oslávili 20. jubileum svojho vzniku.
Túto sezónu budú mať trochu voľnejšiu. Začiatkom augusta sa so Zázračným divadelným automatom predstavia na Medvedích dňoch v Tatrách a koncom augusta s ním pocestujú do Púchova. A na september si v nitrianskom parku naplánovali predstavenie Prorok Iľja.
„Trikrát a dosť“
„Založiť takýto typ divadla napadlo mne a môjmu priateľovi a kolegovi – výtvarníkovi Ferovi Liptákovi. Sídlo sme chceli mať pod Tatrami, v Poprade, toto prostredie sa nám veľmi páčilo. Navyše neďaleko nás, na opačnej strane Tatier v Zakopanom, pôsobilo naše spriatelené poľské divadlo,“ hovorí Ondrej Spišák, riaditeľ Starého divadla Karola Spišáka (SDKS). V Teatro Tatro je umeleckým vedúcim a režisérom.
V tíme divadla boli ešte ďalší členovia - Peter Gábor z Nitry, ktorý dnes režíruje v Čechách, bývalý herec SDKS Vladimír Zetek, ktorý v súčasnosti pôsobí v Malackách. Kolektív dopĺňali aj ženy – Milena Fejérová, Zuzana Martinková, ktorá dnes hrá v divadlo v Kanade, a francúzska herečka Frederika Fabian Moreau, vysokoškoláčka, ktorú objavili v Bratislave.
Primátorovi Popradu sa myšlienka založiť divadlo páčila, po dohode s mestom začali skúšať v sále popradského kultúrneho domu. Stihli však uviesť len tri predstavenia Sir Halewyn, Rómeo a Júlia a rozprávku Tatranská povesť a bol koniec.
„Dohoda s Popradom bola seriózna, no po komunálnych voľbách už nová vládnuca garnitúra nášmu projekt nebola naklonená. Túto skúsenosť však neľutujeme, boli to krásne začiatky,“ zhodnotil Ondrej Spišák, ktorý sa potom vrátil do Nitry, ostatní kolegovia odišli do Bratislavy.
Tank zo starej škodovky
V Nitre Spišák v realizácii svojho nápadu pokračoval. Nezohnali však strechu nad hlavou, a tak sa Teatro Tatro stalo pouličným divadlo. Robili pre ľudí rôzne happeningy a pouličné predstavenia. „Zo starej škodovky sme si urobili veľký ruský tank, oblepený kartónmi. Vyzeral veľmi dobre. Použili sme ho na happeningu v roku 1998 pri príležitosti 30. výročia sovietskej okupácie,“ spomína Spišák.
V roku 1990 Teatro Tatro chvíľu pôsobilo aj v Klube Tatra, kedy naskúšalo Baladu pre banditu. Pochodilo s ním množstvo festivalov, z ktorých si prinieslo niekoľko cien.
O rok neskôr sa už Teatro Tatro mohlo popýšiť maringotkou a divadelným stanom. Nosné konštrukcie robili vo firme v Novej Bani, so šitím im pomáhal čalúnik z Divadla Andreja Bagara.
„Naším prvým predstavením v maringotke a v stane bola vroku 1999 Bianka Braseli – Dáma s dvoma hlavami. Do tejto hry sme nabrali nové tváre – Lukáša Latináka, Roba Jakaba, Milana Vojtelu, ktorí s nami hrávajú doteraz. Bianka Braseli mala veľký úspech, precestovali sme s ňou Slovensko, Česko, Poľsko, Bielorusku, povyhrávali sme aj rôzne ceny. Derniéru mala v nitrianskom parku v lete 2009,“ pokračuje Ondrej Spišák.
„Postupne k nám pribudli Rudo Kratochvíl, Agáta Solčianska, Milan Ondrík, Martin Nahálka, Juraj Kemka, Marián Miezga aj poľský herec Lukász Kos. Na svete bolo ďalšie predstavenie – Prorok Iľja a O stvorení sveta. Predtým sme ešte urobili projekt Lietajúca Frída, na ktorom sme spolupracovali s banskobystrickým Štúdiom tanca.“
Na cesty s kobylou Kvetou
Dôležitým momentom v histórii divadla bola v roku 2002 kúpa koňa a výroba malej maringotky, v ktorej bývali a zároveň hrali divadlo. Vznikli nové úspešné predstavenia, s ktorými Teatro Tatro ľudí zabávalo ďaleko za hranicami Slovenska. „S klauniádou Červená Čiapočka sme mesiace brázdili cesty ukrajinského vidieka, o rok na to sme sa s ňou vydali zabávať ľudí v talianskych dedinách a po roku sme s Čiapočkou „bodovali“ aj v Rumunsku. Bolo to krásne, romantické obdobie, pekne naň spomína možno aj naša kobyla Kveta, ktorá dnes žije vo Veľkej Doline,“ zasmial sa Spišák.
S automatom do Londýna?
S novu maringotkou prišiel v roku 2008 aj nový, mimoriadne úspešný projekt Divadelného zázračného automatu. Tá predošlá maringotka skončila na záhrade v Mojmírovciach.
„Náš nový priestor je takým malým nákladiačikom, ktorý zvládne všetky cesty. Je to vlastne divadielko s kompletnou zvukovou a svetelnou výbavou,“ hovorí Spišák o maringotke, ktorá mala v Nitre premiéru v roku 2009 na akcii Montmartre. Svoju celosvetovú premiéru však absolvovala na Kultúrnej olympiáde 2010 v Kanade, kde sa so svojím programom stala hitom. Maringotka ako divadelný automat podľa výberu divákov ponúkala klauniády na témy zimných športov. Reči tela bez slov porozumel každý, automat mal ako originálny nápad veľký úspech.
Ten si možno zopakujú v roku 2012 na Letnej olympiáde v Londýne, kde chcú automat prerobiť na „výdaj“ klauniád letných športov. „Všetko bude závisieť od financií, ale keby sa nám to podarilo, bol by to pre nás veľký zážitok,“ dodal režisér.
Ondrej Spišák s fotkou z klauniády Červená čiapočka, s ktorou brázdili aj cesty rumunského vidieka. FOTO: (ČE)
Bianka Braseli - Dáma s dvoma hlavami - Teatro Tatro pribralo nových hercov - Latináka, Jakaba, Vojtelu (sprava).
Zázračný divadelný automat ponúkal krátke klauniády bez slov s témami rôznych zimných športov. Podľa želania si ich vyberali diváci. FOTO: (ČE)
