NITRA. Pozoruhodnú výstavu charakterizuje už zaujímavý názov Nikomu to nepovedala, jedine samotnému kňazovi. Inštalovali ju v Bunkri Nitrianskej galérie a jej autormisú súrodenci Adéla a Džian Babanovci. Ich exoticky znejúce meno má na svedomí otec, pôvodom Iračan z Bagdadu, ktorý už 40 rokov žije v Prahe. Matka pochádza z Hrnčiaroviec nad Parnou pri Trnave.
Práve v tejto obci sa začal príbeh, ktorý je podstatou výstavného projektu Babanovcov. Je rozprávaním o žene, ktorá emigruje z Hrnčiaroviec do Ameriky. Tu sa vydá za Američana Tringa. Jej muž zomiera za nevyjasnených okolností v jej dome a Tringelka, ako ju autori nazývajú, sa vracia z Ameriky domov.
Fotky upravila
„V pozostalosti strýka mojej mamy sme našli nahrávku, ktorú sme o ňom ako dokument robili pred asi 5 rokmi. Keď sme si teraz tie pásky prehrávali, pomedzi mnohé veci, ktoré vtedy povedal, sme objavili príbeh o Tringelke z Hrnčiaroviec nad Parnou,“ vysvetľuje Džian Baban a jeho sestra Adéla ukazuje na snímky na stenách Bunkra.
„Väčšina fotiek z výstavy je z nášho rodinného albumu, ja som ich rôzne upravila. Je tu napríklad rodný dom môjho ujca, ktorý som manipulatívne zakomponovala do fotografických koláží. Do ďalších snímok som „dorobila“ akože Tringelkinu tvár alebo postavu, napríklad fotografia mojich prarodičov je kvázi svadobná snímka Tringovcov," vraví Adéla Babanová.
"Celé je to však fikcia – v tomto dome nikdy nežila, ja osobne som ju ani nepoznala, bola priateľkou môjho prastrýka, ktorý príbeh rozpráva. Ale ani on o jej živote v Amerike nič isté nevedel, len si domýšľal, či spáchala zločin alebo nie. Všetko mohlo byť inak...“
Nezostali deti ani hrob
Autori audiovizuálneho projektu nechávajú návštevníkov v neistote. Možno je koláž spomienok pravdivá, možno je fantáziou rozprávača.
„Je na vnímateľovi, čo si do tohto príbehu doplní, čomu uverí a čomu nie. Tringelka nemala potomkov, nezachoval sa ani jej hrob - zomrela pred viac ako 30 rokmi. Dokonca ani nevieme, ako sa volala a či sa po návrate z Ameriky na Slovensko nevrátila k svojmu dievčenskému menu. Pamätať si ju mohla generácia mojej babky, ktorá má dnes 86 rokov,“ vraví Adéla a vzápätí dodáva: „V tomto projekte však nejde ani tak o postavu Tringelky a jej osud, ako skôr o to, ako funguje ľudská fantázia. Keď divákovi predložíte „film s čiernymi dierami“, začne pracovať jeho predstavivosť. A o tú v našom výstavnom exprimente ide.“
