Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

Tri roky sa potápal za kráľovnou slovenských riek

Príbeh o tom, ako ochrana prírody dokáže prírodu ničiť, ocenila medzinárodná porota. Film sleduje život majestátnej ryby, ktorá je právom považovaná za kráľovnú slovenských riek.

Striehnutie na použiteľné zábery hlavátky trvalo tri roky.Striehnutie na použiteľné zábery hlavátky trvalo tri roky.

NITRA. Tri roky striehol Jaroslav Blaško z Nitry na najväčšiu lososovitú rybu s krásnym červeným telom a výraznou hlavou. Hlavátku podunajskú, jedného z najvzácnejších živočíchov na území Slovenska, chcel dostať pred kameru.

A nebola to práve ľahká úloha. Miest, kde sa kráľovná slovenských riek vyskytuje, je ako šafranu. Lokalizovanie ešte ani zďaleka neznamená výhru a potápačom nezaručuje, že plaché stvorenie príde zapózovať pred objektívy kamier.

Hlavátka podunajská.

O hlavátke netušil nič

Jaroslav Blaško je pritom s kamerou pod vodou ako doma. Nakrútil už viacero dokumentov, ktoré si získali uznania filmárov. Medzi nimi napríklad film o živote žralokov. Hlavátku ale považoval za výzvu, ktorú mu nenápadne podsunul kamarát.

„Keď som začínal nakrúcanie, chcel som si len dokázať, že to viem s kamerou aj v rieke. A tiež som chcel priniesť niečo, čo je typicky naše – lebo tulene, žraloky a veľryby už nakrúcal hocikto. Často sa za nimi na more vybrali aj celé štáby, ktoré mali k dispozícii lode, vrtuľníky, lietadlá,“ hovorí potápač a dokumentarista Jaroslav Blaško.

Pritom o hlavátke netušil vôbec nič. Dozvedel sa o nej len z rozprávania priateľa, ktorý ho vzal na Oravu. A tu niekde začalo jeho nadšenie pre hlavátku, rybu, ktorá zvrchu pripomína delfína. Dorastá do dĺžky 1,30 metra, niektoré zdroje dokonca uvádzajú 1,80 metra. Má červené telo a obrovskú hlavu, podľa ktorej dostala meno.

Mútna voda

Hneď prvý rok sa Jaroslav Blaško pokúsil nakrútiť rozmnožovanie hlavátiek. Je to úchvatný rituál, pri ktorom si samice pripravia hniezdo veľké niekedy až tri metre. Spodok rieky si poctivo vyčistia, chvostom búchajú po dne, až dokiaľ im tvarom nevyhovuje, papuľou z neho odvážajú kamene. Do vnútra potom samice pustia vybraných samcov, aby sa s nimi spárili. V jednom hniezde sa vystrieda aj viac párov.

„Voda bola počas mojich prvých pokusov o filmovanie hlavátky mútna. Bol som asi tridsať centimetrov od tejto dravej ryby, no videl som len nejaké rozmazané fľaky. Tri dni po sebe som sa vrátil, ale nemal som ani päť sekúnd poriadnych záberov. Vedel som, že môžem čakať rok na ďalšie trenie,“ spomína na začiatky nakrúcania Jaroslav Blaško.

Konflikt do príbehu

Počiatočný neúspech mu nedal spávať. Už vtedy si zaumienil, že o rybe spraví dokument.

Počas nasledujúcich dvoch rokov najazdil tisíce kilometrov a v riekach Orava, Turiec a Váh strávil desiatky hodín. U miestnych zisťoval detaily o živote tohto fascinujúceho dravca.

A práve miestni obyvatelia mu vnukli myšlienku, z ktorej sa zrodil príbeh pre film Kráľovná Karpát. Kade pán Jaroslav chodil, tade počúval sťažnosti rybárov na Kormorána veľkého. Vtáka, ktorému kedysi hrozilo vyhynutie, no ktorý sa časom tak premnožil, že povolili jeho odstrely. A to paradoxne aj napriek tomu, že smernice Európskej únie ho naďalej papierovo chránia.

„Rybári toho vtáka priam nenávideli, on im vybíjal rieku. Aby som nebol jednostranný, stretol som sa aj s pánom, ktorý bol ochrancom vtákov,“ rozpráva dokumentarista.

Kormorán je pre Slovensko naozaj netypickým vtákom. Zapáčilo sa mu na tokoch slovenských riek, ktoré po vybudovaní priehrad ani v tuhých zimách nezamŕzajú. Kormorán veľký využil tieto plochy ako svoje zimoviská. Veď prečo by aj nie, keď mu poskytujú jednoduchý zdroj obživy.

Pri nakrúcaní unikátneho dokumentu o živote kráľovnej slovenských riek.

Brehy posiate mŕtvolami rýb

Kormorány dospelé hlavátky priamo nezožerú, ale tým, že im ničia prirodzenú potravu, ich nepriamo ohrozujú. „Problém je v tom, že kormorán zabije aj ryby, ktoré nie je schopný zožrať. Rybári mi ukazovali brehy posiate mŕtvolami rýb. V tom momente sa mi začal črtať príbeh pre môj film,“ povedal Jaroslav Blaško.

Mravenčou prácou sa mu podarilo nakrútiť hlavátky aj kormorána. A rozpovedať tak príbeh plný paradoxov. Príbeh o tom, ako ochrana jedného živočíšneho druhu, ktorý bol kedysi na pokraji vyhynutia, kynoží iný živočíšny druh. „Náš postoj k hlavátke presne vystihuje slovenskú náturu. Nikto kompetentný nenabral odvahu postaviť sa proti Únii za záujmy našich regiónov. Ochrancovia vtákov bojujú proti rybárom a prehráva príroda. Aj keď sa rybári starajú o vodné toky, čistia ich a zarybňujú, v našej spoločnosti ich nikto ako ochrancov prírody nevníma. A vrcholom nášho chápania ochrany prírody je, že po rokoch ochrany kormoránov povolili ich odstrel. Čisté Kocúrkovo,“ skonštatoval Jaroslav Blaško.

Prvá cena za Kráľovnú Karpát

Pútavý potápačský príbeh, zaznamenanie kuriózneho konfliktu jednej skupiny ochranárov s inou skupinou ochrancov prírody, aj originalitu spracovanej témy ocenili na medzinárodnom filmovom festivale PAF Tachov. Jaroslav Blaško si za povšimnutie hlavátky, kráľovnej slovenských vôd, odniesol z medzinárodného festivalu s účasťou filmárov z celého sveta prvé miesto.


Jaroslav Blaško s festivalovou trofejou za prvé miesto v potápačských filmoch.

Keď sa prežerie, nevzlietne

Nielen hlavátky boli objektom záujmu dokumentaristu Jaroslava Blaška. Keď zistil, že kráľovné slovenských horských riek ohrozujú premnožené kormorány, logicky sa pustil aj po ich stopách. Aby bol film po troch rokoch úmorného nakrúcania, ktoré zhltlo množstvo financií, kompletný, chýbali filmárovi už len zábery na kormorána. Plaché vtáky naháňal po viacerých miestach Slovenska. Náhoda chcela, že raz v zime, po ceste do práce, zbadal kormorána na rieke Nitra. „Majú takú vlastnosť, že keď sa prežerú, nedokážu vzlietnuť,“ hovorí pán Blaško. A presne tento okamih aj využil. Otočil auto, z domu vzal techniku a lenivého napapkaného kormorána dostal na filmové plátno. Spolu s hlavátkou hrajú ′hlavné postavy′ v ocenenom filme Kráľovná Karpát.

Tomáš Holúbek

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  3. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  4. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  5. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  10. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  1. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  2. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  3. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  4. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  5. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  8. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  9. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 19 698
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 16 547
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 269
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 447
  5. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 11 400
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 116
  7. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 895
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 10 869
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 113
  10. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 925
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Nitra, Galanta a Šaľa - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Nitra

Od pondelka pokračuje proces so starostom Dolného Chotára

Pred senátom Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku pokračuje od pondelka (26. 10.) pojednávanie so starostom Dolného Chotára Františkom D. a spol.

Starosta Dolného Chotára František Dora.
Jozef Blaško (9. 4. 1945 - 25. 10. 2020)
Na pomoc privolali záchranársky vrtuľník.

Nemocnica v Nitre má 104 infikovaných zamestnancov

Reprofilizovaných je už 92 lôžok. Na Zobor zatiaľ preložili trinásť ľudí, ktorí potrebujú doliečenie.

Triážna unimobunka je pred chirurgickým pavilónom.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus na Orave: V sobotu zachytili 1600 pozitívnych prípadov (minúta po minúte)

Na Orave bol o celoplošné testovanie na Covid-19 opäť záujem.

Nemocnica v Nitre má 104 infikovaných zamestnancov

Reprofilizovaných je už 92 lôžok. Na Zobor zatiaľ preložili trinásť ľudí, ktorí potrebujú doliečenie.

Prípravy na Kysuciach v plnom prúde, testovať sa bude aj v reštaurácii či v kolkárni

Sme na jednej lodi, musíme sa zomknúť, hovorí starosta Čierneho.

Už ste čítali?