TOPOĽČIANKY. Zámok v Topoľčiankach láka turistov z celého sveta. Len exponáty v zámockom múzeu si ročne pozrie viac ako 12-tisíc ľudí. Najviac ich prichádza práve v lete.
Rakúšania v ňom idú po Habsburgovcoch, Čechov viac zaujíma pôsobenie bývalých československých prezidentov, ktorí si zo zámku v malebnom anglickom parku spravili letné sídlo.
Masarykovo leto na zámku trvalo aj štyri mesiace
Najviac tu dovolenkoval (no zároveň aj pracoval) prvý prezident ČSR Tomáš Garrigue Masaryk. Do Topoľčianok chodieval podľa počasia, zväčša prišiel v auguste a odišiel v septembri. No bolo aj leto, keď sa mu z krásneho prostredia nechcelo tak veľmi, že v Topoľčiankach ostal až štyri mesiace.
V rokoch 1923 až 1935 neskončilo jediné leto bez toho, aby Masaryk neprišiel na zámok v Topoľčiankach. Na zámku sa zachoval obraz z roku 1923. Prezidenta na ňom vítajú miestni obyvatelia chlebom a soľou. A na Masaryka si starší dodnes spomínajú ako na 'ľudového' prezidenta, ktorý sa rád zhováral s prostým ľudom a ktorý bol na prezidenta až výnimočne skromný.
Obľúbené kreslo Masaryka a nad ním obraz, na ktorom ho v roku 1923 víta ľud v Topoľčiankach chlebom a soľou.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Bombardovanie novinami
Svedčí o tom aj niekoľko predmetov, ktoré na zámku po Masarykovi ostali. Jeho posteľ pôsobí úplne jednoducho, je menej okázalá, ako hosťovské postele. Masaryk má v zámku aj svoju pracovňu. Je ňou najsvetlejšia miestnosť južného krídla a návštevníci si v nej môžu pozrieť napríklad originálny prezidentov čierny telefón z roku 1925. „Telefonoval len nerád, no vždy bol rád informovaný o všetkom, čo sa deje. Každý deň mu sem chodili noviny z Prahy a čo som počula, noviny mu z lietadla len zhadzovali. Prezident Masaryk na zámku v Topoľčiankach ale prijímal aj významné zahraničné návštevy. V takom prípade lietadlo z Prahy aj pristálo na provizórnom letisku,“ hovorí Marta Holá, správkyňa muzeálnej expozície. Topoľčanci dodnes polia, kde pristávali Masarykove lietadlá, volajú Letisko.
Masarykov telefón a pražský telefónny zoznam z roku 1947.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Posteľ prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Po prvom povojnovom prezidentovi sa v zámku zachovali aj dva prezidentské apartmány, spálňa jeho dcéry Alice, ktorá ho na návštevách doprevádzala či obľúbené drevené kreslo s koženými poťahmi a habsburským erbom. Vo vstupnej sále je aj vzácny klavír z roku 1895, ktorý dal Masaryk do zámku doviezť pre svojho hudobne nadaného syna Jána. Dodnes sa na ňom hráva, napríklad pri svadobných obradoch.
Klavír pre Masarykovho syna Jána.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Madame de Pompadour
História zámku v Topoľčiankach je však oveľa bohatšia a nesiaha len do obdobia československých prezidentov. Neskorogotický zámok z 15. – 16. storočia v renesančnom a barokovom slohu má klasicistické prístavby. A práve klasicistický trakt zámku považujú odborníci za jeden z najkrajších a najčistejších architektonických prejavov klasicizmu na Slovensku.
V zámku je múzeum dobového interiéru s expozíciou vzácneho nábytku, obrazov, dobových portrétov, starých hodín, kobercov, slohových zrkadiel, orientálnych vyšívaných závesov a zbraní.
Je tu napríklad stredoeurópsky unikát – drevený stolík s vyobrazeným francúzskym kráľom Ľudovítom XVI., okolo ktorého je sedemnásť miniatúr kurtizán, dvorných dám jeho predchodcov, Ľudovíta XV. a Ľudovíta XIV. Najznámejšia z nich je Madame de Pompadour, milenka francúzskeho kráľa Ľudovíta XV.
Stolík s vyobrezeným francúzskym kráľom Ľudovítom XVI. a sedemnástimi dvornými dámami.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Skriňa zo sto druhov dreva
V rohu jednej z miestností je aj skriňa nevyčísliteľnej hodnoty. Hovorí sa o nej, že je zo sto druhov dreva. Vyrobil ju viedenský umelecký stolár Michael Hirn v roku 1739.
Skriňa zo sto druhov dreva od Michaela Hirna.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Mnoho návštevníkov zaujme aj originálne benátske zrkadlo. „Stará povesť hovorí, že dáma, ktorá sa doň pozrie, opeknie. A pánom zase narastú somárske uši,“ povedala Martina Obuchová z marketingu topoľčianskeho zámku.
Súčasťou zámku je aj knižnica, ktorú v roku 1806 založil tekovský župan a gróf Ján Keglevich. Spočiatku mala len tritisíc kníh, dnes ich počet odhadujú na štrnásťtisíc. „Sú napísané až v šestnástich jazykoch. Najčastejšími jazykmi sú nemčina, francúzština a latinčina, ale našli by sme medzi nimi aj knihy v angličtine, taliančine, gréčtine, či dokonca v orientálnych jazykoch. Medzi zväzkami je aj sedem prvotlačí, maďarská svätá biblia z roku 1590, vzácne pražské vydanie kralickej biblie z roku 1613 či Bernolákova gramatika,“ hovorí Marta Holá. Knižnica má aj album cisárovnej Sisi. Na žiadnej z niekoľkých desiatok fotografií nie je Sisi zachytená s deťmi či manželom. Knižnica je pod prísnymi bezpečnostnými opatreniami, vstup do nej nie je pre bežných návštevníkov možný.
Milý duch krásnej ženy
No a nebol by to zámok, aby v ňom nestrašilo. V zámku sa zjavuje maličká čiernovlasá a veľmi pekná žena, ktorá je milá, milo sa prihovára a nikomu neublíži. Je ňou Alžbeta, dcéra grófky Alžbety Rákociovej, ktorá dala v roku 1662 postaviť zámockú kaplnku. Keď mama zomrela, Alžbeta dala namaľovať jej obraz, na ktorom leží grófka na posmrtnom katafalku. Obraz visí nad dverami do kaplnky a hovorí sa, že presne o polnoci v deň výročia jej smrti, ktorý pripadá na 12. augusta, obraz spadne. Ráno, keď do kaplnky opäť vojdú ľudia, je obraz znovu na svojom mieste.
Zámocká kaplnka, obľúbené miesto Bielej panej.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Mladá Alžbeta mala nešťastný život. Už v trinástich sa vydala za svoju životnú lásku Adama Erdödyho. Adam ale čoskoro zahynul v bojoch s Turkami a Alžbeta si musela zobrať jeho brata. Ten bol ale úplne iný a čiernovlasé žieňa ho nikdy neľúbilo. Alžbeta pomáhala ľuďom, kde sa len dalo, starala sa o chudobných aj chorých. Z nešťastnej udalosti sa ale nikdy nespamätala a na Adama nikdy nezabudla. Na znak smútku za Adamom nosila iba biele šaty, lebo biela bola v tom období farbou zármutku. Zomrela mladá po ťažkej chorobe, no hovorí sa, že od žiaľu jej puklo srdce. Dodnes sa jej duch na zámku zjavuje, Bielu pani zahliadli pri jej obľúbenej kaplnke a neďalekých arkádach. Krásnu drobnú ženu s čiernymi vlasmi a milým úsmevom videli viacerí návštevníci , ľuďom sa podobne ako za svojho života milo prihovárala. Zaľúbená Alžbeta teda zo zámku v Topoľčiankach nikdy úplne neodišla.
Nádvorie zámku v Topoľčiankach.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Oplatí sa vidieť
Na zámku v Topoľčiankach je množstvo pozoruhodných exponátov a zákutí, ktoré sa rozhodne oplatí vidieť. Vytypovali sme niekoľko z nich.
■ stolík s vyobrazeným francúzskym kráľom Ľudovítom XVI. a miniatúrmi sedemnástich kurtizán
■ skriňa od Michaela Hirna z roku 1739, ktorú tento viedenský umelecký stolár vyrobil údajne zo sto druhov dreva
■ originálne benátske zrkadlo
■ nádoba z čínskej kameniny, ktorá pripomína veľkú kasičku na peniaze či volebnú urnu, no v skutočnosti sa do nej dala horúca voda alebo rozžeravené uhlíky a dámy sa na nej vyhrievali
■ pracovňa prezidentov s telefónom Masaryka z roku 1925, Benešovým písacím strojom či pražským telefónnym zoznamom z roku 1947
■ biela anglická šálka so zlatým uškom a výbežkom na fúzy – slúžila fúzatým pánom, aby si pri pití nápojov neufúľali fúzy
■ klavír z roku 1895, ktorý dal prezident Masaryk doviezť pre hudobne nadaného syna
■ obraz s nórskym fjordom z 19. storočia, ktorý je taký dokonalý, že hladina fjordu vyzerá, akoby ju odfotili
■ luster z porcelánu, ktorého usporiadanie pripomína servisnú súpravu – keď sa naň zadívate, objavíte poháriky, tanieriky, šálky aj polievkovú misu
■ kaplnka, v okolí ktorej dodnes môžete stretnúť ducha – grófkinu dcéru Alžbetu
Tomáš Holúbek
