SKÝCOV. Skupina dobrovoľníkov okolo manželov Blahovcov zachraňuje už sedem rokov stredoveký hrad Hrušov v okrese Zlaté Moravce.
Pracujú na ňom v čase osobného voľna a bez nároku na honorár.
Opilecké orgie a burina
Keď pred siedmimi rokmi začínali, hrad bol v katastrofálnom stave. Dva roky trvalo, kým z pamiatky odstránili náletové dreviny, buriny a odpadky. Devastoval ho nielen zub času, ale aj partie mladých, ktorí si zo zrúcaniny robili miesto na popíjanie alkoholu.
Hrad pre neporiadok nebolo ani poriadne vidieť – pod množstvom buriny boli skryté problémy viacerých častí so statikou. Rozpadnuté múry mohli kedykoľvek ohroziť návštevníkov.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Rodinné úspory idú do hradu
Zmena nastala, až keď sa do hradu pustili Stanislava a Jozef Blahoví. Obaja sú učitelia a obaja milujú prírodu a históriu. Hrušov však donedávna poznali iba z kníh.
To sa zmenilo pred dvanástimi rokmi. „V tom čase sme obaja učili na základnej škole v Janíkovciach a na hrade sme boli počas školského výletu. Miesto to bolo pekné, ale v neuveriteľne zlom stave,“ hovorí Jozef Blaho.
Jeho rodina nevie, čo je to dovolenka, všetok voľný čas venujú Blahovci hradom, do ktorých vrážajú aj vlastné peniaze. Zo svojich platov si nechávajú iba peniaze na základný chod rodiny.
Zrúcanina Hrušova totiž priviedla rodinu Blahovcov a ich priateľov k založeniu občianskeho združenia Leustach, ktorého hlavným cieľom je záchrana najcennejších pamiatok Nitrianskeho kraja. Okrem hradu Hrušov obnovujú hrady Gýmeš a Živánsku strážnu vežu. Združenie dostalo meno po uhorskom palatínovi Leustachovi z Jelšavy, ktorý bol druhým mužom v krajine po kráľovi Žigmundovi Luxemburskom.
Hŕstka dobrovoľníkov pracuje na záchrane Hrušova už sedem rokov. Prác na pamiatke je ale na desaťročia.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Stovky nadšencov nesedia pred televízorom
Ročne sa na obnove hradov vystrieda niekoľko stoviek dobrovoľníkov, medzi nimi aj členovia Leustachu. Pamiatky opravujú aj deti, mnohé z nich sú žiakmi manželského páru. „Cez školský rok sem chodíme na víkendy, vtedy s nami prichádza asi 15-20 detí, ktorých to veľmi baví. Žiakov treba podchytiť čím skôr, mnohí z nich sú potom tejto práci takí verní, že s nami ostávajú pracovať, aj keď prejdú na stredné či vysoké školy,“ hovorí Jozef Blaho.
Učiteľ na Základnej škole Fatranská v Nitre a učiteľka na Základnej škole v Alekšinciach dokážu nadchnúť pre pomoc stredovekým hradom mladých ľudí.
„Deti dnes vôbec nie sú zvyknuté na manuálnu prácu. Tých, čo sú tu s nami, táto práca veľmi baví. A aspoň netrávia svoj čas vysedávaním pred televízorom,“ hovorí Jozef Blaho.
„Mohla som aj inak tráviť voľný čas, ale je to celkom významné podieľať sa na záchrane kultúrnej pamiatky,“ povedala Martina Klučovská (20) z Jedľových Kostolian.
„Bola by škoda, ak by hrad zanikol. Chodievam sem už vyše roka a táto práca ma veľmi baví,“ hovorí len trinásťročná Kristína Hermanová z Čechyniec.
Mladé dobrovoľníčky uprednostňujú ušľachtilú prácu pred vysedávaním pred televízorom. Na snímke je trinásťročná Kristína Hermanová z Čechyniec a dvadsaťročná Martina Klučovská z Jedľových Kostolian.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Naposledy opravoval Masaryk
Prác na pamiatke je požehnane. Kto príde po prvý raz a je neskúsený, robí pomocné práce. „Dobrovoľníci pomáhajú napríklad s preosievaním sute, zberom a podávaním kamenia, miešaním a nosením malty pre robotníkov. Zruční chlapci sa neskôr priučia aj murárskym prácam, dievčatá potom špárujú – dávajú maltu a kamene do jednotlivých dier. Nie je to ťažká práca, ale treba na ňu cit a trpezlivosť,“ povedala Stanislava Blahová. A práve v tomto roku prichádzajú najzložitejšie práce na hrade, ktoré majú mnohým častiam Hrušova zlepšiť statiku.
Prác na Hrušove je podľa Jozefa Blaha ešte na niekoľko desaťročí. Posledné opravy na ňom robili pred vyše osemdesiatimi rokmi. Nariadil ich prezident Tomáš Garrigue Masaryk, ktorý si na Hrušov robil vychádzky z neďalekých Topoľčianok, kde mal prezident letné sídlo. Za tie desaťročia ale už aj opravované časti potrebujú rekonštrukciu. „Chcel by som, aby po nás aj niečo ostalo, keď sme sa do toho dali. Je tu veľa práce, ale pocit, že robíme niečo pre dobrú vec, nás ženie dopredu,“ povedal Blaho.
Záchrancovia hradu, Stanislava a Jozef Blahovci.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Záchranári národnej pamiatky musia platiť štátu
Absurdne v tejto súvislosti vyznieva fakt, že za možnosť vykonávať na hrade dobrovoľnícke záchranné práce, musí Leustach štátu platiť.
Za prenájom hradu dáva združenie štátu ročne 330 eur. Iba v tomto roku sa suma znížila o daň, teda o dvadsať percent. Leustach pritom opravuje pamiatku na vlastné náklady, peniaze idú do hradu zo sponzorských a súkromných príspevkov, z darovaných dvoch percent daní a z rôznych projektov, ktoré združenie samo vypracovalo.
Sumu združenie platí štátnemu podniky Lesy SR, ktoré spadá pod ministerstvo pôdohospodárstva. Ministerstvo kultúry podľa našich informácií už spustilo rokovania, ktoré by mali tento absurdný stav napraviť.
Hrad Hrušov opravuje združenie Leustach, ktoré založili manželia Blahovci.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Dobrovoľníci sú na dvadsiatich hradoch
Podobne ako Hrušov momentálne opravujú rôzne občianske združenia zhruba dvadsať slovenských hradov.
„Sú medzi nimi Lietava, Uhrovec, Šariš, Zborov, Blatnica, Čabraď či Kamenica,“ povedal František Kostroš, predseda občianskeho združenia Zachráňme hrady.
František Kostroš, šéf občianskeho združenia Zachráňme hrady.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Hrušov striedal majiteľov ako ponožky
Hrad na kopci neďaleko Topoľčianok dal postaviť koncom trinásteho storočia uhorský šľachtic Matúš Čák Trenčiansky. Fungoval štyristo rokov, počas ktorých sa na ňom majitelia striedali s extrémnou frekvenciou. Spolu ich bolo niekoľko desiatok.
Hrušov vďaka svojej polohe kontroloval dôležitú horskú komunikáciu z Požitavia na Ponitrie. Zároveň zabezpečoval ochranu hranice rozrastajúcej sa Matúšovej dŕžavy.
Pôvodný ranogotický hrad nemal vežu. Jeho obranu zabezpečoval len obvodový múr prekrývajúci zástavbu s malým nádvorím. Až v 14. storočí vyrástla na hrade vysoká obranná veža.
V tomto období sa význam Hrušova zvýšil vďaka ryžovaniu zlata v neďalekých potokoch. Hovorí sa, že mnohí vtedajší páni si svoje poklady ukryli práve na hrade Hrušov.
V nasledujúcich storočiach majitelia doplnili hrad o nové paláce a opevnenia. Známy turkobijec Ján Topoľčiansky prestaval hrad v renesančnom štýle.
Hrad v roku 1708 vyrabovali cisárske vojská, žiaden zlatý poklad údajne na hrade neostal. Od tohto roku sa spustil úpadok a zánik hradu.
Na Hrušov sa turisti dostanú po cestičke vedúcej do kopca. Dostať sa na ňu dá z hlavnej cesty medzi Topoľčiankami a Skýcovom.
Tomáš Holúbek
