Kožený gaučík popísaný spomienkami, zbierku netradičných portrétov mafiánov či facebookové fotografie skombinované s hmyzom. Aj takéto netradičné diela približuje výstava mladej generácie slovenských grafikov.
NITRA. Výstavou v rámci projektu Trans/mediálny priestor grafiky sa v Nitre predstavujú študenti a absolventi umeleckých škôl. Do projektu, ktorý pripravili katedry grafiky VŠVU v Bratislave a AU v Banskej Bystrici, sa zapojilo spolu 127 študentov. Vzhľadom na priestorové možnosti Nitrianskej galérie tu vyše 30 z nich prezentuje zhruba 60 svojich diel.
Nové témy a pohľady
Autorom projektu je pedagóg a umelec Igor Benca, spoluriešiteľmi Róbert Jančovič, Róbert Brun, Róbert Makar, Vojtech Kolenčík a Patrik Ševčík.
„Trojročný študentský výskum média grafiky sa teraz končí a táto výstava je jeho prvým výstupom. Okrem nej projekt odprezentujeme aj v publikácii a v digitálnej databáze študentských prác,“ hovorí Igor Benca.
„Sú tu rôznorodé diela, signifikantné pre dnešných mladých ľudí, ktorí hľadajú nové témy a pohľady na realitu. Práce vyjadrujú konfrontáciu ich vnútorného sveta s tým vonkajším, často veľmi agresívnym. V súčasnej dobe je globalizácia veľmi výrazná, ľudia sú cez internet napojený na celý svet. Nájdeme tu motívy ako politika, vojna, environmentálne témy, komunikácia, ale aj odkrývanie osobnej intimity v konfrontácii s verejným priestorom.“
Grafika je jedným z výtvarných médií, ktoré má už niekoľko sto rokov. Klasická grafika je otlačok matrice, ktorá sa ručne vyrobí ako lept, linoryt. „Súčasná grafika má už dnes rôzne podoby, prekračuje hranice rôznych médií – prechádza do objektov, využíva digitalizáciu, fotografiu a podobne. Naberá na seba mimikry aj výtvarných odborov ako je socha, inštalácia, maľba a iné,“ doplnil Igor Benca.
Vyhasnutí výpalníci a drevokazný hmyz
Jedným z vystavujúcich autorov je Peter Lukáč z Malachova, absolvent Bencovho ateliéru na AU v Banskej Bystrici. „Vystavené práce predstavujú prierez mojím štúdiom. Mám tu napríklad práce z pyrografiky. Zaoberal som sa v nej výskumom explózie horiaceho pušného prachu,“ hovorí študent a ukazuje na dve diela. Sú zatiaľ v abstraktnej línni, v budúcnosti by chcel z týchto motívov poskladať konkrétne výjavy.
Celkom príznačne – pyrografiou, teda hrou s pušným prachom, vznikol aj Lukáčov cyklus recesisitických podobizní „vyhasnutých výpalníkov“ z pápayovskéhéo gangu.
Ekologickú tematiku vyjadril umelec digitálnymi frotážami. Zväčšené krivoľaké chodníčky predstavujú tvorivú činnosť drevokazného hmyzu.
„Nerobím klasickú grafiku otláčaním matrice, idem cestou experimentu, nachádzam nové spôsoby tvorby,“ dodal Lukáč.
Lapení so sociálnych sietí
Svojou bakalárskou prácou Siete a spojenia reaguje Andrea Šafaříková z Banskej Štiavnice na súčasné spôsoby internetovej komunikácie. Jej štyri závesné objekty využívajú princípy vektorovej grafiky, tlače na plotri, vyabstrahovanú stránku s facebooku a animálny ready-made, čo sú vlastne rôzne vypreparované chrobáky.
„Hmyz ironicky prirovnávam k ľuďom chyteným do „siete sociálnych sietí“. Chrobáky sú akousi znehybnenou realitou, lapenou do pasce sietí či muzeálnej škatule,“ vysvetlila autorka, študentka Róberta Bruna na AU v Banskej Bystrici.
Princíp mentálnej matrice
Podľa slov kurátorky Aleny Vrbanovej voľná grafika tvorila v období po vojne až takú mýtickú osnovu nášho výtvarného umenia. V 70. a 80. rokoch bola slovenská grafika medzinárodne uznávaným fenoménom, naši grafici získavali významné ocenenia na európskych i svetových umeleckých prehliadkach.
„Status kvality bol v tom čase založený najmä klasickom vnímaní grafického média ako umelecko-remeselnej výtvarnej disciplíny. Nástup počítačovej grafiky v 70. rokoch zostal pred verejnosťou viac-menej utajený až do konca 80. rokov ako akýsi negatívny import zo západu,“ konštatuje Alena Vrbanová.
„Deväťdesiate roky podporili v tvorbe grafiky cestu z výdobytkom postmoderny, čo znamenalo väčšiu voľnosť, kombinácie techník, námetov a podobne. A práve aj naši študenti a absolventi za posledných 5-6 rokov, ktoré mapuje tento výber diel, reagujú na podnety postmoderny a neokonceptuálneho umenia.“
Transmedialita na nitrianskej výstave je podľa Aleny Vrbanovej zakotvená v princípe grafiky – v umení tlače, otlačku. No mladí grafici chápu otlačok, matricu aj konceptuálne. „Preto je na výstave asi 50 percent diel ako závesných či objektových, ktoré mentálne pracujú s princípom matrice. Matricou pritom môžu myslieť aj svoje vnútro, psychiku, emocionalitu, ako matricu vidia virtuálny svet internetu, klamlivosť médií, hry politiky, konzumu, peňazí, svoju rodinu či pôvod. Autori kriticky reagujú na stav doby, ktorú prežívajú, aj na svoje osobné problémy či príbehy.“
Peter Valiska Timečko: P(r)asce.
Peter Lukáč a jeho cyklus Vyhasnutí výpalníci.
Lukáčova pyrografika inšpirovaná experimentom s pušným prachom.
Pavol Truben: Obeta(y).
Andrea Šafaříková a jej Siete a spojenia.
Gauč "Spomienky" od Dáše Klapitovej.
Vankúšový "Komfort" Lucie Oravcovej.
Linoryt Tomáša Klepocha Seacola seacolorum (Naveky vekov).
