V areáli kasární má zároveň vzniknúť archeopark, ktorého súčasťou bude prezentácia veľkomoravského Kostola svätého Martina.
NITRA. Už na jeseň začne areál bývalých kasární po Zoborom v Nitre využívať Archeologický ústav. Kompletnou rekonštrukciou prešla prvá z 12-tich budov, ktoré získal prevodom od štátu. Pôvodne v nej bol hangár na rakety, archeológovia ju budú využívať ako centrálny sklad keramických nálezov. Investíciu vo výške 460-tisíc eur financovali z peňazí zarobených vlastnou činnosťou, informoval agentúru SITA riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre Matej Ruttkay.
Ústav má dlhodobo nedostatok skladovacích priestorov pre archeologické nálezy. Na opravu ďalšej budovy sa archeológom podarilo získať časť peňazí z eurofondov. Zostáva už len vybrať verejnou súťažou dodávateľa stavby a rekonštrukcia sa môže začať. Zároveň čakajú na vypísanie výzvy, v rámci ktorej sa chcú uchádzať o financie na rekonštrukciu ďalších dvoch objektov. Hotový je už projekt na obnovu budovy, v ktorej vznikne múzeum s najväčšou plochou v Nitre. Venované bude prioritne obdobiu Veľkej Moravy.
Ten je už roky zakonzervovaný a čaká na sprístupnenie verejnosti. „Ak nám vyjde čas, chceli by sme koncom leta odkryť pôdorys kostolíka, chceli by sme zistiť celý stav pamiatky – či je možné ju prezentovať alebo nie,“ povedal Rutkay.
V prípade, že to jej stav dovolí, sprístupnili by ju priamo na mieste nálezu. „Ak však bude veľmi porušená, čoho sa trošku obávam, tak by sa pristúpilo potom k takej jednoduchšej prezentácii nejakým vyložením na povrchu,“ doplnil Ruttkay. Na archeopark by archeológovia chceli získať peniaze z ministerstva kultúry, ktoré by malo vypísať podporné schémy k oslavám 1150. výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda na naše územie, ktoré budú v roku 2013.
Archeologický ústav získal koncom roka 2008 ako štátna inštitúcia bezplatne od ministerstva obrany 12 budov v obrovskom areáli kasární z 19. storočia. Zvyšných 34 budov dostalo mesto. Vlastníkom rozhodujúcej časti pozemkov je Rímskokatolícka cirkev. Pamiatkový úrad SR pred časom vyhlásil časť kasární za národnú kultúrnu pamiatku. Archeológovia chcú v kasárňach zriadiť depozitáre nálezov, dokumentačné pracovisko, múzeum a archeoskanzen.
„Máme trošku problém s inžinierskymi sieťami, ktoré sú staré a vo veľmi zlom stave. Najhoršie je na tom kanalizácia, voda a plyn. Najlepšie by bolo urobiť úplne nové siete,“ myslí si Ruttkay. Mesto zatiaľ žiadne aktivity v kasárňach nevyvíja. Záujemcov o prenájom budov eviduje 19, magistrát chce však najprv zmapovať stav inžinierskych sietí a spraviť nový geometrický plán areálu. Kasárne plánuje využívať najmä na kultúru, oddych a spoločenské vyžitie.
