ŠAĽA. Mesto súdny spor so zhotoviteľom pešej zóny prehralo. Príde o takmer 30-tisíc eur, časť peňazí už firme vyplatili. Mesto napriek tomu podalo dovolanie na Generálnu prokuratúru.
Predĺžili termín
Firma Sates, ktorá vybudovala pešiu zónu, sa súdila s mestom o prvoštvrťročné úroky, ktoré vyplývali zo zmluvy. Mesto ich malo od 1.januára 2007 platiť firme. V dodatku č.2 sa však mesto s firmou dohodlo, že sa vyplatia len druhoštvrťročné úroky a tiež, že Satesu predĺžia dobu ukončenia diela. Pôvodný termín, ktorý bol do 24.novembra 2006, totiž firma nestihla.
„V zmysle zmluvy si mohlo mesto uplatniť penále z omeškania, ale dohodli sme sa ako normálni ľudia, že predĺžime zmluvu do leta nasledujúceho roka. Na uhradenie peňazí Satesu vybavovalo mesto komerčný úver, ktorý bol výhodnejší ako dodávateľský. Keď sme ich vyplatili, dohodli sme sa, že aj tzv. zádržné, čo bola ako keby zábezpeka pre mesto pri riešení reklamácií, zrušíme. Po dvoch rokoch zistili, že si môžu na súde uplatniť náš prvoštvrťročný úrok, ktorý sme nezaplatili,“ hovorí primátor Martin Alföldi.
Spor na prvostupňovom Okresnom súde v Galante vyhralo mesto. Firma sa odvolala na Krajský súd v Trnave, ktorý rozhodnutie prvostupňového zrušil a prípad sa vrátil naspäť na okresný súd, kde mesto naopak už prehralo.
„Neodvolali sme sa, pretože náš právny zástupca nevidel možnosť úspechu odvolania sa, len navýšenia nákladov mesta,“ vysvetľuje primátor. Dodal, že so Satesom sa po skončení procesu dohodli na splátkach, najprv vyplatia istinu na 20 500 eur, neskôr poplatky z omeškania a súdne trovy zhruba v tej istej výške.
Pokračovali v dobrej vôli
S myšlienkou pešej zóny prišiel bývalý primátor a súčasný poslanec Július Morávek. Vybudoval jej prvú etapu s tým, že chcel, aby Hlavná ulica zostala prejazdná. K druhej etape však už neprišlo. Po voľbách v roku 2002 sa stal primátorom Tibor Baran (v súčasnosti je poslanec za Most-Híd) a rozhodol, že pešiu zónu ponechá len pre peších. S výstavbou sa začalo tesne pred komunálnymi voľbami v roku 2006, mnohí si myslia, že bola účelovo spojená s jeho kandidatúrou. Baran tieto polemiky odmieta.
Na otázku prečo nepokračoval vo výstavbe pešej zóny po svojom predchodcovi, odpovedal, že o tom spôsobe riešenia rozhodlo mestské zastupiteľstvo. Súčasný primátor Alföldi, ktorý v tom čase „poslancoval“, povedal, že v zastupiteľstve to nikdy nebolo a dokonca v tom roku ani v rozpočte. So stavbou sa malo začať bez dodatočného stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia, ktoré pešia zóna nemá dodnes. Sú vydané, ale nie sú právoplatné, pretože účastníci konania sa odvolali. Pešia zóna je tak v skutočnosti čiernou stavbou, staveniskom.
„Na pešiu zónu boli treba tri stavebné povolenia, z ktorých jedno nebolo správoplatnené, lebo účastníci konania sa odvolali. Pokračovali sme v dobrej vôli, že sa s nimi dohodneme a svoje pripomienky stiahnu? Mali ich vzniesť v územnom konaní, keď sa schvaľoval územný plán centrálnej mestskej zóny,“ hovorí Tibor Baran.
„A keďže zastupiteľstvo toto schválilo, vypísali sme verejné obstarávanie. Malo svojho víťaza, s ktorým sme uzatvorili zmluvu. Nemali sme dodržať zmluvu a vystaviť sa riziku sankcie zo strany firmy alebo pokračovať v dobrej viere, že tieto veci sa dajú na správnu mieru? Po voľbách som už nemohol pokračovať v pokusoch správoplatnenia stavebného povolenia,“ pokračuje poslanec. Podotkol, že ho už niekoľkokrát vypočúvali na polícii, pretože anonym podal v tejto veci trestné oznámenie.
Prevádzky majú nízke tržby
Účastníkmi konania, ktorí sa odvolali, sú Jednota a Allba. S prvou firmou sa mesto pri rokovaniach dohodlo, s druhou nie.
„Podali sme námietky na rôzne inštitúcie vrátane súdu, štátneho stavebného dozoru, stavebnej inšpekcie, všetci podali záporné stanovisko k stavbe a nariadili ju zastaviť. Dali im aj pokutu za čiernu stavbu, ale pokračovalo sa, vtedajší primátor nerešpektoval zákon. Nemal od poslancov odobrenie ani odsúhlasené finančné prostriedky a napriek tomu svojvoľne preinvestoval minimálne 50 miliónov korún,“ hovorí spolumajiteľ firmy Allba Tibor Belovič. Proti výstavbe pešej zóny boli podľa jeho slov všetky prevádzky na Hlavnej ulici, ktorých sa stavebné povolenie týkalo.
„Pracovník úradu ich naviedol na to, aby odvolali nesúhlas s výstavbou pešej zóny, lebo my sme vraj tiež súhlasili, ale to bolo klamstvo. Tým pádom sme ostali len dvaja účastníci konania,“ dodáva Belovič. Sťažuje sa, že ku svojej nehnuteľnosti nemá zabezpečený prístup. Priestory v budove prenajíma niekoľkým prevádzkam, ktorým sa znížili tržby o 50 percent. „Ľudia radšej idú do obchodného domu do Nitry, v ktorom môžu aj zaparkovať. My chceme dosiahnuť tiež tie isté podmienky, mali sme ich aj vtedy, keď sme túto nehnuteľnosť kupovali,“ poznamenáva Belovič.
Čiernu stavbu považujú za nezmysel
Vedenie mesta je spolu s právnym oddelením presvedčené, že Allba má zabezpečené právo prechodu k svojmu majetku. Zakotvilo ho v roku 2007 vo VZN mesta, ktoré hovorí, že majú neobmedzený 24-hodinový prístup cez pešiu zónu k svojej nehnuteľnosti. Tento prístup je len pre majiteľov firmy Allba a BV Group, nie pre ostatné prevádzky a pre návštevníkov.
Prístup k budove by mala mať firma zo zadnej strany, z Feketeházyho ulice. Problém je v tom, že pozemok patrí inej súkromnej osobe, ktorá Allbe nechce dať vecné bremeno. Tento prístup môže kedykoľvek zrušiť.
„Písali sme kvôli tomu pozemku žiadosť aj na VÚC, ale odpredali to bývalému prevádzkovateľovi nemocnice Forlife, ten to predal svojmu zamestnancovi, bývalému ria-diteľovi a ten ďalšiemu súkromníkovi. Mesto to rieši, ale zatiaľ neúspešne,“ vraví spolumajiteľka Katarína Kleštincová. Zástupcovia Allby sú rozhodnutí odvolanie stiahnuť v prípade, ak im mesto opäť umožní prístup k budove bez obmedzenia.
„Čiernu stavbu treba zrušiť, lebo je to nezmysel. Všetci vynakladáme nemalé prostriedky na obchádzanie celého mesta len preto, že je tam dvesto metrov vybetónovanej plochy. Deväťdesiat percent ľudí sa prechádza aj tak len po chodníkoch. Ukázalo sa, že oveľa správnejší bol nápad pána Morávka,“ zhodujú sa spolumajitelia.
Nespokojnosť s pešou zónou vyjadrili viacerí Šaľania, vrátane primátora. Alföldi hovorí, že jej vybudovaním doprava v meste kompletne skolabovala.
„V čase, keď sa išla budovať, by som bol skôr naklonený k pôvodnej verzii pána Morávka, nechať hlavnú ulicu prejazdnú minimálne pre obslužnosť. Ale teraz, keď je už vybudovaná, nesúhlasím, aby sa zbúrala,“ poznamenáva primátor.
Rozhodnúť o vydaní stavebného povolenia má Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Šali. Je odvolacím orgánom. Od apríla mu šéfuje Tibor Belovič, syn majiteľa Allby. O tom, kedy vydá všetky potrebné povolenia, sme sa nedozvedeli. Čerpal si dovolenku.
