NITRA. Oba celky po uplynulej futbalovej sezóne zo svojich súťaží vypadli. Golianovo sa neudržalo v I. triede, Krškany zostúpili do najnižšej súťaže. Spája ich však „kauza“ Horný Ohaj, ktorý svoje mužstvo hrajúce prvú triedu pre problémy zo súťaže odhlásil. Za to sú im všetci v Golianove aj Dolných Krškanoch vďační, pretože tým pádom sa Golianovo vrátilo do prvej triedy a Krškany do druhej. To však nie je jediné, čo majú oba celky spoločné. Na lavičku oboch sa posadili vo futbalových kruhoch nášho regiónu známe tváre.
V premiére potešili
Možno je to prekvapením, ale je to tak. Novým trénerom Dolných Krškán sa stal Róbert Jež starší. „Oslovil ma prezident klubu, či by sme sa nedali dokopy a neskúsili tu niečo vybudovať. Krškany síce vypadli do poslednej súťaže, i keď sa napokon vďaka Hornému Ohaju v druhej triede predstavia. Povedal som si - prečo nie,“ vysvetlil svoj príchod tréner, ktorého trénovanie je zároveň aj jeho koníčkom.
Určite bol však zo svojich predchádzajúcich pôsobísk zvyknutý na iný futbalový štandard, možno aj podmienky. Nebude tak mať problémy s motiváciou? „Či je to štvrtá liga, tretia, piata, napĺňať ma to bude vždy. V tomto mi však musia pomôcť aj hráči tým, že budú chodiť na tréningy, aby sme mohli naše predsavzatia realizovať. Práve toho sa najviac obávam, pretože všetci sú zamestnaní a nie je jednoduché to skĺbiť s futbalom,“ priznáva obavy skúsený Jež. Chuť do práce mu však nechýba.
V prvom súťažnom zápase pred týždňom Krškany s Brančom remizovali doma 0:0, síce nestrelili gól, ale bolo sa na čo pozerať. „Hráči ma milo prekvapili. Som tu iba druhý týždeň a náš prvý zápas s Brančom bol vcelku dobrý, veľmi dobre sa uviedol Paťo Rudinec, dorastenec. Bol to kvalitný zápas, nastrelili sme tri tyčky, bohužiaľ, gól sa nám nepodarilo dať,“ skonštatoval a dodal, že ambíciou tímu je zotrvať v súťaži, najlepšie sa pohybovať v strede tabuľky.
Osem operácií stačilo
V Golianove zasadol na trénerskú lavičku Tomáš Šelmeci, pre ktorého je to prvé pôsobisko v rámci jeho trénerskej kariéry. Bývalý stopér nitrianskeho ČFK, opora jeho zadných radov, musel vo veku 32 rokov skončiť s aktívnym futbalom kvôli pretrvávajúcim problémom so zdravím. „Opätovne sa mi odtrhol predný krížny väz v pravom kolene, tiež mám nejaké problémy s ľavým, takže to ma prinútilo, aby som s aktívnou futbalovou činnosťou skončil,“ objasnil, prečo ho už nie je na trávnikoch vídať v drese.
Ako povedal, je vďačný za šancu, ktorú v Golianove dostal, no aj napriek tomu nevystuží jeho zostavu ani v prípade núdze. „To by som si zničil zdravie, to je prvoradé, takže určite nie. Určil som si priority, navyše mám za sebou osem operácií a nechcem vymýšľať. Bolo toho dosť a ešte by som si chcel chvíľu pochodiť po vlastných,“ polovážne povedal Šelmeci. Býva v Nových Sadoch, a tak to má do Golianova hodný kúsok. „Je to okolo 30 kilometrov. Nie je to však nič strašné, pracujem v Leviciach, takže to mám skoro cestou. Okrem toho je to dvakrát do týždňa, takže toho nie je až tak veľa, že by som to nestíhal,“ vysvetlil.
A ako vidí svoje nové mužstvo? „Chalani majú určite na viac, prvú triedu zvládnu, o tom som presvedčený. Čo som ich videl hrať, vôbec to nebolo zlé, ale všetko sa bude odvíjať od trénovania. Nebude to jednoduché, pretože práca je u každého prvoradá, to je pochopiteľné. Chuť však majú, je to na nich vidieť,“ uzavrel T. Šelmeci.
Tomáš Šelmeci (v červenom) kočíruje Golianovo, je to jeho trénerský debut. Má len 32 rokov. FOTO: DUŠAN TARKO
Ježa potešil syn, chystá sa za ním do Varšavy
Možno o niečo známejší ako Róbert Jež starší je jeho syn rovnakého mena. Ten nastúpil v poslednom priateľskom stretnutí slovenskej reprezentácie v Rakúsku a k víťazstvu našich 2:1 prispel druhým gólom. „Samozrejme som rád, ako by bol každý otec. Robo hral celkom kvalitne a robí mi radosť,“ s hrdosťou chválil otec syna, ktorý v lete prestúpil z poľského Górnika Zabrze do Polonie Varšava. „Ešte som sa za ním nebol pozrieť, ale chystám sa, aj keď Varšava je strašne ďaleko. Najlepšie by bolo na nejaké derby ako Legia proti Polonii,“ nahlas rozmýšľal nový tréner Dolných Krškán.
