Sedemdesiat rokov dlhé manželstvo pomáha udržať láska, ale aj rôzne prekážky, ktoré sa zamilovanému páru priplietli do spoločnej cesty životom.
NITRA. Milada a Karol Jedličkovci z Nitry oslávili začiatkom augusta neuveriteľné výročie. Manželia si pripomenuli, ako si pred siedmimi desiatkami rokov povedali v kostolíku v Nedožeroch-Brezanoch spoločné 'áno'.
Keď sa teraz obaja pozerajú na tých 25 550 spoločne prežitých dní, uvedomujú si, že nie každý jeden bol prechádzkou ružovým sadom. Napriek tomu ale vedia jedno – bez svojho partnera by sa im kráčalo životom ťažšie.
92-ročná pani Milada a 94-ročný pán Karol sú spolu už sedem desaťročí.
FOTO - ARCHÍV RODINY KARABINOŠOVCOV
Zo štrnástich detí
Karol Jedlička sa narodil v Osľanoch pri Partizánskom. Jeho rodičia mali spolu štrnásť detí, no štyri sa nedožili dospelosti a zomreli, hoci ešte nemali ani rok. Karol bol tretí najmladší a dnes ostal jediným žijúcim spomedzi mnohých súrodencov.
Deti v jeho mladosti odmalička pomáhali v domácnosti. Inak sa ani nedalo. Mama by toľkú prácu sama nezvládla. „Užili sme si plno detských hier, ale už ako maličkí sme mali rôzne úlohy. Ja som napríklad zabezpečoval drobné drevo na kúrenie, musel som ho narúbať a poukladať do debničiek,“ hovorí Karol Jedlička. Pomáhal aj otcovi v holičstve. Keďže o vode z kohútikov mohli len snívať, Karolko chodieval k blízkemu potoku, odkiaľ otcovi nosil do holičstva vodu.
Päť z jeho bratov pokračovalo v otcových šľapajach, len on a najstarší brat sa holičmi nestali. Karola zlákalo štúdium histórie a geografie, a keďže bol šikovný, dostal štipendium. Bez neho by mohol na školy zabudnúť, rodičia na vzdelávanie pre toľko detí jednoducho peniaze nemali.
Maturantka a vysokoškolák
A práve v Bratislave počas univerzitných rokov stretol ju. Mladú maturantku Miladu. Na korze počas prechádzky prehodili len zopár slov, obyčajných fráz. Tento deň si ale Karol zapamätal navždy – písal sa 17. apríl 1939. Vtedy spoznal svoju budúcu manželku a životnú oporu. Dátum, ktorý pre oboch partnerov znamenal tak veľa, že si ho dali vyryť na svadobné prstienky. Aby nezabudli – nikdy.
„Citový vzťah prišiel až pri ďalších stretnutiach,“ spomína si na začiatky randenia dnes už 94-ročný pán. Milada po prázdninách dostala miesto učiteľky v Kovarciach pri Topoľčanoch. Mladí zaľúbenci sa tak vídali zriedkavo, len raz za dva-tri mesiace. O to častejšie si ale písali. Neprešiel týždeň, aby si nevymenili listy, cez ktoré sa navzájom spoznávali.
Ako v malej Hirošime
Svadbu im vychystala nevlastná matka Milady v Nedožeroch. Konala sa 5. augusta 1941 a tohto roku od nej uplynulo presne sedemdesiat rokov.
Manželia Jedličkovci. Karol opísal svadbu vo vojnových rokoch ako "skromnučkú". Nevesta mala na sebe jednoduché šaty bez závoja a vo vlasoch ružičky.
FOTO - ARCHÍV KAROLA JEDLIČKU
Mladomanželov čakali nemalé prekážky. Karol dostal miesto profesora na vtedy vychytenej Obchodnej akadémii v Nitre, Milada ďalej učila v Kovarciah. Okrem vzdialenosti museli riešiť otázku bývania. Problém to bol pálčivejší o to viac, že Milada otehotnela a čakala prvý prírastok do mladej rodinky.
Veci skomplikoval aj fakt, že Karola Jedličku vymenovali za riaditeľa Obchodnej akadémie v Nových Zámkoch. „Po vojne to mesto vyzeralo ako malá Hirošima - videli sme na námestí len ruiny. Zľakol som sa, keď som tam prišiel. Všetko sme museli zakladať odznovu. Prvý deň sme miesto veľkých parád trhali burinu na školskom dvore. Aj ihriská a športoviská sme si vlastnými rukami postavili.“ Neskôr zase jeho miesto vymenili za post riaditeľa akadémie v Nitre. Už to však nebola obchodná akadémia. „Premenovali to na Vyššiu hospodársku školu – pre komunistov bol totiž výraz 'obchod' tabu. Boli to veľmi ťažké roky, plné napätia a neistoty. Do školy vkuse chodili tajní, stále niečo zisťovali, niekoho sledovali,“ povedal pán Jedlička.
Rozhovor, udobrenie, objatie
Napriek ťažkostiam sa ale manželia snažili viesť podľa možností normálny rodinný život. Obaja boli učitelia srdcom aj dušou a preto prísne, no spravodlivo, vychovávali aj svoje tri dcérky. Dnes žijú ale už len dve. Okrem dcér robí staručkým manželom radosť aj osem vnúčat a desať pravnúčat.
A čo by pán Karol poradil dnešným mladým párom, aby spolu ostali až do konca života tak ako on a pani Milada? „Netreba sa s ničím niekam ponáhľať, všetko má svoju postupnosť. Viete, dnes je taká doba, že mladí ľudia sa spolu dvakrát – trikrát stretnú, a už aj musia spolu spať. Ani sa poriadne nespoznajú. My aj keď sme mali s manželkou nejaké rozdiely v názoroch, vždy sme si to vydiskutovali. Dokázali sme to hlavne preto, lebo sme sa navzájom dobre poznali.“
A o tom, že svoje poslanie rodičov naplnili manželia Milada a Karol na výbornú, svedčí aj ich dcéra Eva Karabinošová. Na dom, v ktorom neďaleko rieky Nitra vyrastala, si spomína ako na miesto plne pokoja, harmónie a lásky. „ Niekedy som ako dieťa pocítila medzi rodičmi napätie. Riešili ho vždy ale veľmi jednoducho – rozhovorom, udobrením a objatím,“ povedala Eva Karabinošová.
A tento zdanlivo jednoduchý návod na riešenie nezhôd dokáže zaručiť, že so svojou láskou ostaneme až dokiaľ nás smrť nerozdelí.
Oslava s rodinou. Vpravo je vnuk manželov Tomáš Karabinoš a nad ním jeho mama Eva.
FOTO - RODINNÝ ARCHÍV KARABINOŠOVCOV
