NITRA. Ďalšiu z cyklu výstav na podstavci Outdoor Gallery otvorili v Nitre minulý piatok. Pod názvom Ruky – nomádske sociologické laboratórium sa tu predstavuje absolvent VŠVU Miroslav Trubač z Trnavy. Vytvoril obrovské spojené ruky, ktoré okoloidúcich zvádzajú dotknúť sa ich, niečo na ne napísať či dokonca sa na ne usadiť.
Socha kočuje
„To bol aj cieľ mojej diplomovej práce, na ktorej som robil dva semestre. Podľa mojej koncepcie socha nemusí byť pre verejnosť neprístupným, sterilným objektom na podstavci. Keďže ľudia sú zvyknutí písať si ťaháky po rukách, moja socha otvorených dlaní symbolizuje pozvanie na komunikáciu so mnou i s okolím,“ vysvetľuje Trubač.
„Výnimočnosť tohto diela je aj v tom, že funguje nomádskym spôsobom – po dvoch miestach v Bratislave sa presunula do Outdoor Gallery v Nitre a verím, že pôjde ešte ďalej.“
Umelec sochu s rozmermi 3x1,8x1,05 metra vytvoril z epoxidového umelého kameňa, ktorý je vymodelovaný na vnútorné polystyrénové olaminované jadro, vytvorené počítačom. Zelenú farbu rukám dáva pieskovec zmiešaný so zeleným pigmentom.
„Sochy sú väčšinou ladené v okrových, zemitých farbách, moja socha je kontrastnejšia. Aj nápisy v nej lepšie vyniknú,“ doplnil Trubač.
Divák je spolutvorcom
Pri inštalácii autor pri soche nechal kľúčiky na „škrabanie“ textov, do vernisáže však zmizli. Ľudia sa však vynašli – použili vlastné „perá“ a na sochy „vypisovali“, čo ich práve napadlo. Miroslav Trubač i kurátorka Eva Masaryková sa aj v Nitre presvedčili, že komunikácia cez ruky funguje – k prvým „bratislavským“ textom, ktoré si už obaja prečítali, pribudli v našom meste ďalšie. „Ja som si na sochu písal odkazy ešte pred štátnicou. Ruky sa stávajú atrakciou – písaním a čítaním textov dostávajú iný rozmer,“ vraví Trubač.
„Takmer všetci z katedry sme si ešte v Bratislave do sochy rypli alebo sme na ňu vyliezli. Ale ruky komunikovali aj s neodborníkmi. Je to veľmi interaktívna vec, myslím, že na verejnosti zarezonovala,“ skonštatovala Masaryková.
Doplnila, že Trubačove ruky nabúravajú konvenčné predstavy o nemennosti miesta a nedotknuteľnosti diela vo verejnom priestore. V zmysle interakcie sa diváka stáva spolutvorcom.
„To, čo je v bežnom zmysle považované na exteriérovom diele za vandalstvo, k tomu tu ľudí tvorca priamo vyzýva,“ dodala Masaryková.
