ZLATÉ MORAVCE. Viaceré závažné nedostatky v hospodárení mesta počas bývalého vedenia odhalili audity, ktoré vypracovala špecializovaná firma. Mesto ich už má všetky k dispozícii a teraz ich analyzuje.
Medzi najzávažnejšie nedostatky patrí nehospodárne nakladanie s verejnými financiami.
Nepravdivý obraz
Podľa audítorov účtovná uzávierka mesta neposkytuje pravdivý a verný obraz finančnej situácie ku koncu minulého roka a výsledok hospodárenia k tomuto dátumu nie je v súlade so zákonom o účtovníctve.
„Mesto nesprávne vykazovalo predaj bytov a prenájom majetku Prvej energetickej a teplárenskej spoločnosti z Bratislavy. Zostatok finančnej zábezpeky prijatej od občanov na byty na Tekovskej ulici vo výške 372-tisíc eur nie je preukazný, pretože na súvisiacom bankovom účte je len 95-tisíc eur. Tržby za predaj bytov boli podhodnotené,“ vymenováva niektoré z nedostatkov audit.
Mestský úrad má čo naprávať.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Neskolaudované námestie
Audítori mestu vyčítajú napríklad to, že dlhšie obdobie používa nehnuteľnosti, ktoré neboli skolaudované. Tým ich mesto ani nemohlo zaradiť do svojho majetku.
Ide napríklad o zrekonštruované Námestie Andreja Hlinku, ihrisko Centra voľného času, či technológiu zimného štadióna. Ak by sa niekomu stal úraz na neskolaudovanom námestí, mesto by sa mohlo dostať do veľkých problémov. „Mesto Zlaté Moravce používalo neskolaudovaný majetok vo výške minimálne 1 250 000 eur,“ píše sa v audite.
Kontrola tiež zistila, že mesto nemá v účtovníctve evidovaný všetok svoj majetok. Ide napríklad o klub dôchodcov či mestský park, ktoré nie sú na liste vlastníctva.
Voda zadarmo
K ďalším závažným nedostatkom patria nevymožené pohľadávky v státisícových sumách.
Ako absurdný príklad slúži mestská časť Prílepy, ktorá vinou predošlého vedenia mesta nemala komu platiť za vodu. Obyvatelia Prílep tri roky vodu odoberali, no nikomu za ňu neplatili. Mesto teraz od nich chce za použitú vodu vymáhať peniaze. Za roky 2008 až 2010 prišlo mesto nefaktúrovaním vody v Prílepoch o takmer 37-tisíc eur.
„Takéto výsledky auditu sme očakávali. Hovoria o tom, ako sa nehospodárne zaobchádzalo s verejnými prostriedkami, ako narástli pohľadávky až do čiastky presahujúcej 700-tisíc eur,“ hovorí prednosta radnice Ján Jamrich.
Problémom podľa neho bolo aj to, že viaceré mestské podniky boli vo vzťahu k sebe naraz aj dlžníkmi, aj veriteľmi a tento stav nedokázali vyrovnať. „Jednotlivé príspevkové organizácie hospodárili protizákonne a vytvárali si určitý objem obratu, podľa ktorého mali byť už dávno transformované,“ podotkol Jamrich.
Mesto: Nie sme výpalníci
Mesto už podľa jeho slov prijalo tvrdé opatrenia na odstránenie nedostatkov. Napríklad výšku pohľadávok znížili o zhruba 150-tisíc až 180-tisíc eur. A to aj vymáhaním pohľadávok za vodu odobratú zadarmo v Prílepoch.
„Nie sme ale žiadni výpalníci. Ak vidíme, že klient je v sociálnej tiesni, urobíme splátkový kalendár, ktorý vychádza z príjmov toho človeka,“ skonštatoval prednosta.
Vymáhanie pohľadávok nielen v prípade vody v Prílepoch je ale pre radnicu mimoriadne náročné a pracné. Rovnako aj to, že musí rokovať s firmami, ktoré už mali dávno uhradené svoje práce, o odstránení nedostatkov zistených pri kolaudácii stavieb.
„Je to pre nás náročné, ale nepozeráme sa do minulosti a nezisťujeme, čia to je vina. Jednoducho sa s týmito vecami musíme vysporiadať,“ povedal prednosta.
Prednosta radnice v Zlatých Moravciach Ján Jamrich.
Prehodnotia príspevkové organizácie
Audítor mestu tiež odporučil, aby prehodnotil fungovanie príspevkových organizácií.
Niektoré z nich totiž porušujú zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy, lebo nespĺňajú kritériá príspevkových organizácií. K takým patrí aj mestská nemocnica.
Z viacerých podnikov jeden?
Mestské podniky by sa mali čo najskôr transformovať. To je odporúčanie audítorov mestu Zlaté Moravce. Už existuje transformačná komisia, ktorá posudzovala tri návrhy ako príspevkové organizácie mesta transformovať. V hre ostali už len dva návrhy. Prvý počíta s vytvorením jednej príspevkovej organizácie, ktorá by zahŕňala všetky činnosti – od bytovej až po technickú. Mesto by tak ušetrilo množstvo financií na manažmente, pretože by bol iba jeden a zjednodušil by sa tiež proces riadenia. Druhý variant hovorí o vytvorení spoločného podniku na základe koncesnej zmluvy s koncesionárom, ktorý by vzišiel z verejného obstarávania. Ktorú alternatívu mesto uprednostní, závisí od poslancov.
Tomáš Holúbek