Galaprogramom si v Nitre pripomíname sto rokov od postavenia synagógy. Koná sa v pondelok 19. septembra, presne v deň, keď bola synagóga pred 100 rokmi zasvätená.
Slávnostný večer, v ktorom o 18. h vystúpi Jana Orlická a hudobné zoskupenie Association etnique, organizuje mesto v spolupráci so Židovskou náboženskou obcou (ŽNO) v Nitre v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva. Účasť na programe prisľúbil aj Alexander Ben Zvi, izraelský veľvyslanec na Slovensku. Pozvaný je aj Béla Kerekes, predspievateľ v budapeštianskej synagóge, ktorá má rovnakého staviteľa ako nitrianska a stovku oslávila pred dvoma rokmi.
Autorom projektu Baumhorn
Synagóga v Nitre je vzácnou architektonickou pamiatkou, navrhol ju významný uhorský architekt Leopold Baumhorn (1860-1932).
„Na prelome storočí Baumhorn naprojektoval až 22 synagóg a mnohé rekonštruoval, okrem nitrianskej postavil napríklad synagógy v Trenčíne, Novom Sade, v Budapešti, Segedíne a ďalších miestach vtedajšieho Uhorska,“ vysvetľuje Katarína Potoková, členka Židovskej náboženskej obce v Nitre.
„Jeho typický rukopis - „baumhornovský“ eklektizmus - charakterizujú maurské, byzantské a secesné prvky, jemné a bohaté zdobenie. Na Baumhornovom náhrobku na židovskom cintoríne v Budapešti je zvečnená kupola synagógy v Segedíne, ktorá sa považuje za jeho majstrovské dielo, podľa mnohých je dokonca jednou z najkrajších synagóg na svete.“
Castrum Judeorum
Podľa slov Kataríny Potokovej mala Nitra v čase výstavby synagógy okolo 16,5-tisíca obyvateľov rôznych národností a vierovyznaní. Dvadsaťdva percent – 3 674 ľudí boli Židia. „Na území Nitry sa však usadili už oveľa skôr - podľa údajov nitrianskeho historika a archivára Otmara Gergelya už v prvých storočiach nášho letopočtu, čo dokazuje aj zápis v Zoborskej listine z roku 1113. Spomína sa tu židovský cintorín, ktorý musel byť všeobecne známy už najmenej storočie predtým, keď ho použili na označenie miesta. Súčasné Párovce sa v roku 1248 spomínajú ako Castrum Judeorum, t.j. opevnené židovské mesto,“ vysvetľuje Katarína Potoková.
„Ďalšie správy o židovských obyvateľoch Nitry pochádzajú až zo začiatku 18. storočia. Panovník Jozef II. značne rozšíril práva Židov na usídľovanie v mestách, na obchodovanie a podobne.“
Mená darcov na tabuliach
Podľa zákonodarstva v 19. storočí sa už Židia nemuseli usádzať vo vymedzených getách, získali náboženskú a občiansku slobodu a mohli sa podieľať na kultúrno-spoločenskom živote. Rozštiepili sa na ortodoxný a reformný, tzv. neologický prúd.
„Židia neologického smeru sa snažili prispôsobiť modernej dobe - rabíni sa veriacim prihovárali hebrejčinou, ale aj vtedy používanou nemčinou a maďarčinou. V synagóge zaviedli spoločné sedenie mužov a žien, organovú hudbu a zborový spev. Voľnejšie pristupovali k dodržiavaniu stravovacích predpisov, predpisov o sobote a podobne,“ doplnila Potoková.
V Nitre, lepšie povedané na Párovciach, bolo v minulosti viacero ortodoxných synagóg, no tie sa do dnešných čias nezachovali. Neologickí Židia si koncom 19. storočia založili vlastnú kongresovú náboženskú obec Ješurun a svoj chrám sa rozhodli postaviť v centre mesta. Staviteľom sa stal majster detailov Baumhorn.
„Financie na výstavbu pochádzali od nitrianskeho filantropa Jozefa Engela a jeho manželky Jozefíny, ale aj od ďalších darcov. Ich mená sú zvečnené na tabuliach umiestnených pri vchode do synagógy,“ pokračuje Katarína Potoková. „Synagóga všeobecne plnila funkcie modlitebne, školy na vyučovanie náboženského zákona a miesta verejných rokovaní obce. Až neskôr sa však jej hlavnou funkciou stalo poslanie duchovného centra.“
Synagóga v Nitre v plánoch Leopolda Baumhorna.
Novopostavená synagóga v roku 1911 na pohľadnici.
Synagóga dnes.
Z histórie synagógy v Nitre
Základný kameň nitrianskej synagógy položili 12. júla 1910, zasvätili ju 19. septembra 1911, krátko pred jedným z najvýznamnejších sviatkov židovského kalendára - Novým rokom (Roš Hašana). Židovskej náboženskej obci slúžila asi do polovice 70. rokov minulého storočia. Neskôr prešla do rúk štátu, od 80. rokov je v majetku mesta. Jeho zásluhou prešla kompletnou rekonštrukciou, slávnostne ju otvorili v roku 2003. Dnes slúži ako výstavná a koncertná sieň mesta. Je v nej inštalovaná expozícia holokaustu: Osudy slovenských židov zo SNM – Múzea židovskej kultúry, interiér zdobia grafiky nitrianskeho rodáka, izraelského umelca Shragu Weila. V súčasnosti je tu inštalovaná posterová prezentácia o židovstve v Nitre a histórii synagógy.
Synagóga je v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR a od roku 2009 je súčasťou projektu Slovenskej cesty židovského kultúrneho dedičstva.
Katarína Potoková
