Situáciu v školstve označila spoluorganizátorka petície, učiteľka na Základnej škole Gejzu Dusíka v Galante Jana Ostradecká za katastrofálnu.
GALANTA. Do petície, ktorú rozbehol levický pedagóg Ľudovít Sebelédi, sa zapojili aj niektorí učitelia z Galanty. Pomáhajú mu v dosiahnutí 50-tisíc podpisov, ktoré chce predložiť vláde.
Programové vyhlásenie vlády
Ľudovít Sebelédi žiada v petícii, aby vláda, podľa vzoru krajín OECD, počítala s finančnou čiastkou pre školstvo minimálne 6 percent z HDP. Žiada, aby navýšené financie boli použité najmä na platy učiteľov a odborných zamestnancov tak, aby nástupný plat učiteľa bol 1,2 násobok priemerného platu v národnom hospodárstve za predchádzajúci rok (zhruba 920 eur).
Učiteľ v petícii žiada možný odchod pedagóga do dôchodku v 56. roku života alebo po odpracovaní 30 rokov v školstve, aby sa prehodnotil kreditový systém a najmä sa zrušila 7-ročná lehota platnosti kreditov.
„Najdôležitejšie sú prvé dve požiadavky. Uvedomujem si, že sú dosť radikálne a nedajú sa asi vyriešiť za jeden rok, i keď napríklad v Čechách to urobili zo dňa na deň. Opieram sa však o programové vyhlásenie vlády, v ktorom hovorili, že budú podporovať školstvo. Žiadnu podporu, žiaľ, nevidíme,“ povedal Sebelédi.
Pod petíciu sa doteraz podpísalo okolo 42-tisíc ľudí. Sebelédi ju chce predložiť na prerokovanie parlamentu a vláde, keď bude mať vyzbieraných 50-tisíc podpisov. Podpisová akcia za dôstojné postavenie učiteľa sa na Slovensku začala na prelome augusta a septembra.
„V Deň Ústavy nás bolo iba 120 učiteľov, čo ma mrzelo, ale na druhej strane sme boli vo všetkých médiách a mohli sme upozorniť na našu nespokojnosť. Ale keby bolo vtedy vyšlo 82-tisíc učiteľov do ulíc, myslím si, že by nebol potrebný ani jeden podpis a ľady by sa pohli.“
Na deň bledomodrej stužky prišlo pred Mests ký úrad v Galante len osem pedagógov. Jeho spoluorganizátorkou bola učiteľka na Základnej škole Gejzu Dusíka Jana Ostradecká. Na výzvu Ľudovíta Sebelédiho „natrafila“ náhodou na učiteľskom internetovom portáli. Doteraz sa jej v Galante podarilo vyzbierať stovky podpisov.
„Niektorí kolegovia, ktorí sľúbili, že prídu, neprišli. Vraj je pod ich úroveň, aby žobrali na námestí podpisy od ľudí. Zarazilo ma to, lebo podľa mňa je pod úroveň skôr môj plat. Nechcem tým učiteľom krivdiť, ale väčšina z nich sa asi nemôže postaviť za svoju odvedenú prácu, respektíve pred ľudí a žiadať od nich podporu na vyšší plat, pretože Galanta je malá a každý vie, kto je aký učiteľ a ako k tomu pristupuje,“ poznamenala Ostradecká. Mnoho učiteľov sa podľa našich zistení nezapojilo do petície preto, lebo Ľudovíta Sebelédiho nevnímajú ako partnera na rokovanie s ministrom školstva. Iní zase neboli dostatočne alebo vôbec informovaní.
Získavanie kreditov
Situáciu v školstve označila Ostradecká za katastrofálnu. Učitelia si vraj musia „ukrajovať“ zo svojho platu, aby si zabezpečili materiálno-technické pomôcky. „Ktorý úradník si nakupuje toner alebo papiere, keď chce ísť do práce, ktorý robotník si musí kúpiť lopatu? Prekáža mi, že namiesto toho, aby sme zatraktívňovali učenie, musíme písať rôzne projekty, vďaka ktorým získame kopírku, ktorú využívame aj tak len na tlačenie vecí deťom,“ podotkla. Aj myšlienku získavania kreditov považuje za nedotiahnutú.
„Robím si rozširujúce štúdium angličtiny na univerzite, za ktoré dostanem 130 kreditov, ale k platu mi uznajú len 30. Čo s ostatnými?“ Ostradecká dodala, že učitelia sú ochotní ísť do štrajku. Potvrdil to aj levický učiteľ. Pristúpili by však k nemu bez odborárov, pretože tí nemajú podľa neho konkrétne požiadavky na zmenu školstva.
