Turistické chodníky bez bariér ako v Tatrách na Zobore tak skoro nehrozia.
NITRA. Masívna Pyramída s typickým vysielačom navrchu sa na nich celý život díva zhora. Oni na ňu hľadia z úctivej vzdialenosti niekde v meste, ktoré stráži.
Vozičkári na rozdiel od zdravých ľudí nikdy nemali šancu spoznať, ako vyzerá Nitra z vrcholu 554 metrov vysokého kopca nad Nitrou.
Nedá sa. To už neplatí
Radikálny prevrat v tom, čo sa na vozíčkoch dá a čo už nie, zažili telesne postihnutí ľudia z Nitrianskeho okresu. Stačilo zopár ústretových ľudí - chlapov na masívnych terénnych autách, ktorí za pár minút pomohli vozičkárom vystúpiť na Pyramídu.
Ohromení ľudia sa tešili ako malé deti. Väčšine z nich sa naskytol pohľad na Nitru ako nikdy predtým.
„Čo je to dlhé? Bývalá detská nemocnica? Alebo som úplne inde? A kde máme dom? Vôbec ho neviem nájsť,“ zvykala si na pohľad z vtáčej perspektívy jedna zo žien.
Ohromení ľudia sa tešili ako malé deti.
FOTO: TOMÁŠ HOLÚBEK
Tereňáky
„Fero, si mäkký zbehnúť dole, čo?“ zakričal jeden z nich na kamaráta, keď Fero vystúpil z auta a nasadol na vozíček. „Idééém. Dobré je to zábradlie?“ zavtipkoval si Fero, keď sa vozíčkom blížil k okraju výhliadkovej plošiny.
„To ešte len bude sranda, keď nás tu tí off-roaďáci nechajú,“ hodil očkom ďalší z mužov po asi desiatich terénnych autách postavených v rade pred vysielačom. „Keby neboli také drahé, aj ja si zaobstarám taký tereňák,“ povzdychol si pri pohľade na obrovité autá vozičkár František Velčic z Veľkého Zálužia. Od doby, kedy sa naňho zrútila stena rodinného domu a z aktívneho športovca spravila v zlomku sekundy človeka odkázaného na vozíček, uplynulo už 31 rokov.
Stačilo zopár ústretových ľudí - chlapov na masívnych terénnych autách, ktorí za pár minút pomohli vozičkárom vystúpiť na Pyramídu.
FOTO: TOMÁŠ HOLÚBEK
Po dvadsiatich rokoch
Emília Franková mala v detstve mozgovú obrnu, choroba ju uväznila k vozíčku. Na Pyramíde nikdy predtým nebola. „Nemala som sa sem ako dostať, a tak mi ani nikdy nenapadlo premýšľať nad tým. No je to tu nádherné,“ povzdychla si očividne dojatá žena. Pri výstupe s obavami sledovala reakcie terénnych áut. „Bála som sa, že to nevytiahnú.“
Zhruba dvadsať rokov ubehlo od doby, kedy naposledy na Pyramídu vyšiel Peter Staník z Nitry. V tom čase šliapal ešte po vlastných. „Ako žiaci sme sem chodievali na branné cvičenie,“ spomína si. Pred zhruba siedmimi rokmi mu choroba pokročila tak, že ostal na vozíku. Odvtedy Nitru z vrchu nevidel.
Väčšine vozičkárov sa naskytol pohľad na Nitru ako nikdy predtým.
FOTO: TOMÁŠ HOLÚBEK
Výzva
Výstup zorganizovali dobrovoľní ochrancovia prírody, ich priatelia a inštitúcie, ktoré sa zaoberajú životným prostredím. „Pre mňa to bola veľká výzva možno aj preto, že zhruba pred mesiacom otvorili bezbariérové náučné chodníky v Tatrách. Ten nápad dostať imobilných sem hore sa mi pozdával hneď od začiatku, lebo viem, že pre nich je prístup na Pyramídu veľmi problematický až nemožný,“ povedal Ivan Michna, prednosta Krajského úradu životného prostredia v Nitre.
Prístupné hory?
A budú vôbec niekedy hory a kopce bezbariérové tak, aby boli prístupné všetkým?
Ivan Michna pripustil, že raz áno. To by však tlak turistickej verejnosti musel poriadne zosilnieť, pretože kopce ako Pyramída či Zobor sa s tatranskými kopcami porovnávať nedajú.
Pri utvorení myšlienky, aby vozičkári videli krásy Nitry zvrchu, stál aj Viktor Mlynek, strážca prírody z Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie. Kontrolu Zoborských vrchov, ku ktorým patrí aj Pyramída, vykonáva pravidelne aj v spolupráci so štátnymi policajtmi. „Raz si nás v kancelárii veliteľa vypočul aj vozičkár práve vo chvíli, keď sme sa s políciou dohadovali, že pôjdeme pozrieť Pyramídu. Ten pán spomenul, že to bol jeho sen, keď bol zdravý, no nestihol si ho splniť. Naložili sme ho teda do terénneho auta a vyniesli sme ho sem,“ hovorí Viktor Mlynek.
A práve pohľad na človeka rozplývajúceho sa nad krásou Nitry inšpiroval strážcov prírody, aby tento zážitok umožnili prežiť viacerým na vozík pripútaným ľuďom.
Na Pyramíde.
FOTO: TOMÁŠ HOLÚBEK
