Literatúra podľa Maríny Čeretkovej-Gállovej vzniká zo životného manka. A toho si jubilantka užila viac ako dosť.
NITRA. Nitrianska spisovateľka Marína Čeretková-Gállová oslávila 80 rokov. Autorka kníh, noviel, rozhlasových a televíznych hier debutovala v roku 1962 zbierkou noviel Koniec líšky. Jej zatiaľ poslednou knihou je Trinásta komnata - Príbehy zo štyroch truhlíc, ktorá vyšli vlani.
Vraj tancovala rodičom na svadbe
Ako rodáčka zo Zbehov s úsmevom hovorí, bola najstaršia a pritom najkrpatejšia zo všetkých deviatich súrodencov. Otec žartovne utrúsil, že bola z „ušporovaného materiálu“. V rodine nemali žiadnych majstrov pera, a tak netuší, kde sa v nej vzala túžba dať svoje myšlienky na papier. Od mala však rada čítala a recitovala, svoju prvú poviedku Otec napísala ako sextánka na gymnáziu.
Keby nebola spisovateľkou, možno by sa stala herečkou. Po víťazstve v recitačnej súťaži ju porotca – herec Július Pántik lákal k nim do divadla. Necítila sa na to, povedala mu, či ona, krpatá, bude vraj len také fiťfiriťky hrať... Divadlo si však neskôr zahrala v ochotníckom súbore v rozhlase.
„Mám pocit, že dnes to už môžem povedať – najviac v živote si vážim talent, ktorý som dostala od boha či osudu. Netušila som predtým, či ho mám, či nemám, ani som nad tým nerozmýšľala. Jednoducho bolo niečo vo mne,“ hovorí jubilantka, sediac pri okrúhlom starožitnom stole v jej párovskom byte. Steny zdobia desiatky vzácnych obrazov a fotografií, nábytok takisto prezrádza milovníčku starožitností.
„Teraz v osemdesiatke už mám niečo „nažité“, môžem teda hodnotiť a rekapitulovať. Aj keď o sebe hovorím veľmi nerada, považujem to za duševný striptíz.“
Pre tento prípad urobila výnimku a prezradila, čo v živote najviac ľutuje. Keď vraj v televízii pozerá Heribanovej Anjelov strážnych, nevdojak jej príde na um jej mama. „Ľutujem, že som sa jej nestihla povypytovať na niektoré veci. Zomrela mladá, mala 56 rokov. Aj po vydaji do Košíc som chodievala domov, ale bolo nás tam veľa a na nejaké intímnejšie rozhovory nebol priestor ani čas,“ vraví pani Marína.
„Zaujímalo by ma napríklad, prečo som sa narodila pred manželstvom... Veď vtedy to bola na dedine veľká hanba! No moji rodičia sa potom zobrali, takže to nechápem. Brat mi spomínal, že som vraj ako polročná tancovala otcovi v náručí na ich svadbe. Sestra tvrdí, že je to výmysel.“
Operáciu odložili
Autorka si nikdy nemyslela, že sa dožije takého vysokého veku, keďže v rodine tuhý korienok nemali. „Ale som tu, aj keď nie veľmi zdravá. Mám problémy so srdcom, zúžené cievy a zablokovanú chrbticu, ťažko sa mi chodí. Keď môžem, odveziem sa autobusom,“ pokračuje Marína Čeretková-Gállová.
„Z maminej strany som podedila srdcové problémy, jeden z bratov tiež na to zomrel. Pred 2 rokmi mi mali operovať dekomykavosť srdcovej chlopne, ale operácia sa odložila, zatiaľ vraj nie je potrebná. Aj keď bolesť necítim, môžem bárskde vonku capnúť na zem, a čo potom?!“
Na osemdesiatku vyzerá Nitrianka výborne, nič špeciálne však preto nerobí. Ráno si zacvičí sériu vlastných cvikov, ktoré jej rozhýbu kosti a naštartujú ju do nového dňa. Stravuje sa podľa toho, čo jej chutí, má rada najmä mäsové jedlá. Rôzne druhy zeleniny má zo zdravotných dôvodov zakázané. Občas si dá aj vínko, ktoré rozprúdi krv vo žilách. „Žiadne zázračné krémy nepoužívam, keď idem von, dám si len maskaru a rúž. U kozmetičky som bola len raz – keď som išla dcére na stužkovú.“
Zo školy do výroby
Napriek talentu a správnej dávke ctižiadostivosti bola spisovateľkina cesta za úspechom tŕnistá. Vysokú školu musela na rok prerušiť a rok si odmakať vo výrobe. Až potom jej vtedajšia vrchnosť „láskavo dovolila“ vrátiť sa a školu dokončiť. Už počas štúdia sa vydala a dcéra „Nanaša“ sa jej narodila presne v čase, keď mala mať štátnice. Odišla za manželom do Košíc, kde sa zamestnala v rozhlase.
V pohnutých 60. rokoch si nedávala pozor na ústa a otvorene podporovala Dubčeka. To sa je vypomstilo. Nemohla si nájsť žiadne poriadne zamestnanie a nemohla ani publikovať. Sedem neúrodných rokov, ako toto obdobie príznačne prirovnáva k siedmim egyptským morovým ranám, poznačil aj rozvod.
„Muž ma nechal, aby si vylepšil kádrový profil. Keď ma na ulici videli známi, prechádzali radšej na druhú stranu, aby sa so mnou nemuseli osobne stretnúť. Bolo to hrozné obdobie, bez peňazí, bez podpory. Často ma zachránil Literárny fond, ktorý mi dal štipendium,“ spomína autorka. „Zaťala som však zuby a išla ďalej. Koniec týmto časom urobil telefonát Vojtecha Mihálika na UV KSS – ani nevedeli, kto som, nieto, že mám zákaz publikovať. To sa len malí, bezvýznamní a najmenej vzdelaní hrali na mocných.“
Aj napriek tomu by vo svojom živote spisovateľka nič nezmenila. Aj to najhoršie obdobie malo svoj význam, dodalo jej silu vzdorovať. „Keď niečo takéto prežijete, život má celkom inú cenu,“ dodala.
Najväčším úspechom dcéra
Marína Čeretková-Gállová tvrdí, že literatúra vzniká zo životného manka. A toho mala ona priam na rozdávanie. „Bolo nás deväť súrodencov, nebola som rozmaznaná, vedela som sa zaťať a o nič neprosíkať. Moje životné skúsenosti sa odrazili aj v mojej tvorbe,“ pokračuje autorka. „Keď si to však občas čítam, snáď všetko by som dnes napísala inak. Vtedy som tvorila najmä impulzívne, dnes mám na mnohé veci iné názory.“
Aj keď je písanie pre ňu drogou, za svoj najväčší životný úspech nepovažuje predané knihy či odvysielané hry, ale svoju jedinú dcéru a vnuka, ktorý pracuje ako moderátor v televízii. „Som na nich hrdá, že sú takí, akí sú. Aj keď som bola sama, dcéru som vychovala dobre,“ dodala Nitrianka.
