Prvý koncert mali v dedine na ihrisku, pesničky na prvý album nacvičovali v letnej kuchyni. Dnes majú „Gladiatori“ 20 rokov a za sebou úspech, ktorý si vysnívali ako malí chalani.
NITRA. S tým, že budú jednou z najúspešnejších skupín, nepočítali, hoci o tom tajne snívali. Začínali ako tínedžeri, ktorých spájali muzika a šport. Doteraz netušia, ako sa im hneď v začiatkoch podaril raketový nástup na hudobnú scénu. Ich videoklip ako vôbec prvý slovenský dávali na televíznej hudobnej stanici MTV, ďalšie si vyžiadali aj MCM a VIVA.
Reč je o nitrianskej skupine Gladiator. Práve má za sebou 20 rokov úspešnej kariéry – jubileum oslavuje na celoslovenskom turné, kde krstí nové 2CD a knihu o kapele.
Vlámali sa do skúšobne
S hudbou začínali ako spolužiaci zo ZŠ v Alekšinciach. „Hrávali sme spolu futbal, tenis a počúvali sme podobné rockové kapely. To nás spájalo. Tak nás napadlo, čo keby sme si aj my založili skupinu,“ spomína spevák Gladiatoru Miko Hladký. „V Alekšinciach vtedy skúšala jedna kapela - my sme sa jej potajomky vlámali do skúšobne a hrávali na jej nástrojoch. Zistili to a vyhodili nás. Nás to však už tak chytilo, že sme sa rozhodli založiť vlastnú kapelu.“
A tak sa Miko aj s kamarátom Georgiom Babulicom vybrali za Mikovým bratom Marošom, starším o osem rokov, ktorý mal s hudbou viacej skúseností. Nápad sa mu zapáčil, a tak si Georgio a traja bratia Hladkí – Miko, Maroš a Dušan zaobstarali vlastné nástroje a založili Gladiator.
„Chceli sme meno, ktoré znie v podstate rovnako v každej krajine,“ vysvetľuje vznik názvu Georgio.
Skúšali v letnej kuchyni
Prvý koncert mali na domácej pôde na ihrisku, prišla vraj takmer celá dedina. „Cítili sme také obrovské fandenie, že nám tréma trochu podlamovala kolená. Hrali sme ešte takú tvrdú, začiatočnícku hudbu, znelo to všelijako, ale všetci – mladí, aj dedkovia a babky - nám o dušu tlieskali. Boli sme z toho hotoví,“ spomína Miko prvý verejný koncert.
„Aj rodičia sa z nás tešili a fandili nám. V začiatkoch sme dokonca skúšali v letnej kuchyni u Hladkých,“ vraví Georgio. „Tu sme nacvičovali aj pesničky, ktoré vyšli na našom prvom albume Designation v roku 1992.“
Gladiator začal s vlastnou tvorbou - tvrdou metalovou hudbou výlučne v angličtine, ktorá im otvorila dvere do sveta. „Doteraz nevieme, ako sa nám podarilo. Ale bolo to asi tým, že sme hrali muziku, ktorá bola vtedy vo svete trendová. Boli sme v tom celkom dobrí, dostávali sme poštu od fanúšikov i hudobných znalcov z Nemecka, Francúzska i Ameriky. V tom čase anglická TV stanica MTV mapovala terén východnej Európy - boli zvedaví, aká hudba sa tu po páde komunizmu hrá,“ vysvetľuje Miko. „Zo slovenských klipov si vtedy vybrali práve náš, ktorý potom na MTV išiel v roku 1993. Naše ďalšie klipy si neskôr vyžiadali aj francúzska TV stanica MCM a nemecká VIVA.“
Zmena štýlu aj jazyka
Gladiator potom absolvoval veľké turné po Nemecku, Francúzsku, hral v Írsku aj Portugalsku. Do roku 1997 spievali v angličtine, o rok neskôr sa rozhodli, že definitívne presedlajú na slovenčinu. Predzvesťou zmeny bola pesnička Slovenská, ktorá vyšla na ich piatom anglickom albume Legal drug (1997). „Ľuďom sa veľmi páčila, takže „odobrili“ náš zámer spievať v slovenčine a venovať sa viac domácej hudobnej pôde, čo vlastne robíme až doteraz,“ konštatuje Georgio. „Náš nasledujúci album Viem, kde Boh spí (1999) bol už celý slovenský, rovnako ako osem ďalších.“
So zmenou jazyka prišla i zmena štýlu, čo im mnohí fanúšikovia zazlievajú. „Získali sme však oveľa viac nových,“ vysvetľuje Miko „zjemnenie“ Gladiatora. „Bol to prirodzený vývoj. Boli sme vtedy mladí chalani s horúcou krvou, ktorí chceli byť veľmi tvrdí. Postupne sme sa hudobne aj myšlienkovo vyvíjali a chceli sme robiť melodickejšiu hudbu s textami, v ktorých by sa ľudia mohli nájsť.“
„Spievanie v daždi“
Za dve desiatky rokov, čo je Gladiator na cestách, ho nepostretlo veľa nepríjemností. Skôr humorno-vážnou situáciou bol kolegov pád z pódia. „Na istom koncerte bolo také čudné pódium a Maroš, náš najväčší člen, na to doplatil. Hrali sme a zrazu sme začuli obrovský rachot basgitary. Obzreli sme sa - polovica pódia bola voľná a Maroš bol niekde na zemi. Našťastie, nič vážne sa mu nestalo,“ spomenul Miko.
Jednu príhodu s dobrým koncom pridal aj Georgio. Keď ešte nefungovali festivaly, robili sa vystúpenia „open air“ bez zastrešenia. „Bolo to tuším v Martine. Pršalo a my sme hrali. Nikto nám nepovedal, že to by sme nemali. Mikovi zhorela struna na gitare a „koplo“ ho, lebo sa dotkol mikrofónu, ale hrdinsky to odohral až do konca,“ zasmial sa Georgio.
20 rokov – ako to naozaj bolo
Texty a hudbu robí Miko a Georgio, podieľajú sa na nich aj ďalší členovia, ktorí sú v skupine už 10 rokov – Livo a Peter Slamečka. Milovníci typicky gladiátorských pesničiek si teraz prídu na svoje – kapela k 20. výročiu vydáva 2CD a knihu o histórii Gladiatora – obe v rovnakom dizajne a obe s názvom 20 rokov – ako to naozaj bolo.
„Na prvom CD je výber našich najväčších hitov a na druhom sú skladby zo všetkých albumov, ktoré sú nám srdcu blízke. To je dokopy 40 pesničiek - slovenských aj anglických - plus bonus s názvom Dvadsať rokov,“ opisuje Miko novinku. „Knihu napísal Juraj Čurný, veľmi sa z nej tešíme. Mapuje celú gladiatorskú story od začiatkov až dodnes. Popri texte je tam veľa zaujímavých fotiek, ktoré pobavili aj nás, lebo sme o nich ani netušili. Krst knihy bude 29. septembra v Bratislave.“
Okrúhle výročie kapela oslávi aj na celoslovenskom turné, ktoré začína 4. októbra v Bratislave. Predstavia na ňom nový koncertný program s novými pesničkami aj starými hitmi, nové 2CD aj knihu. „V Nitre, v športovej hale na Klokočine, hráme 6. októbra o 19. h. Našimi gratulantmi budú srbský Boban Markovic Orkestar a Kuly, ktorý okrem toho, že si s nami zaspieva, aj pokrstí CD a knihu,“ pokračuje Georgio. „V ostatných mestách to bude Ivan Tásler, Zuzana Smatanová a ďalší speváci.“
Všade sú doma
Popri úspechu v zahraničí si Georgio naviac cení to, že ešte stále hrajú a že ich fanúšikovia chcú. „Teší nás, že ich stále zaujíma, čo robí Gladiator. Keby nebola táto odozva, tak by sme si hrali asi len tak pre seba.“
Počas 20 rokov odohrali veľmi veľa výborných koncertov, Miko vyzdvihol najmä vystúpenia z posledného obdobia. „Všade, kde sa objavíme, sme doma, naša hudba sa dostala do ľudí, cítime to na každom kroku. Keď s nami odspievajú celý koncert, je to fantastický pocit,“ priznáva spevák. „Počas kariéry sme sa stretávali s kapelami, ktoré prichádzali aj odchádzali. My sme ešte stále tu, čo nás teší. Do ďalších rokov by sem si želali minimálne rovnaký úspech a ešte zopár dobrých albumov - aby z nich bolo cítiť úprimnosť a to najlepšie z nás.“
„Niektoré roky boli skutočne náročné, odohrali sme priemerne sto koncertov ročne, bolo to úplne hektické. Vtedy sme si potrebovali trochu oddýchnuť, ale „zabaliť“ sme to nechceli nikdy,“ dopĺňa Mika Georgio. „Hudba nás stále baví a „ponorka“ sa nás nechytá. Sme spolu od decka a zažili sme snáď všetko – starosti, radosti, úspechy aj pády. Nás už nič neprekvapí...“
Gladiator vo svojich začiatkoch: zľava Georgio, Dušan, Miko a Maroš.
Kapela v dnešnej zostave.
Miko Hladký - do ďalších rokov kapely si želá minimálne rovnaký úspech a ešte zopár dobrých albumov.
Miko s knihou a 2CD „20 rokov – ako to naozaj bolo“.
Na turné Gladiatora vystúpi ako hosť Boban Markovič Orkestar. FOTKY: (ARCHÍV G.)
