NITRA. Presne v deň osláv storočnice synagógy si Nitrania toto jubileum pripomenuli slávnostným koncertom v jej priestoroch. Pred svätostánkom vystúpil Béla Kerekes, kantor z Budapešti, aby modlitbou, ktorá sa spieva pri príchode do synagógy, navodil atmosféru spred sto rokov.
Lavice s Dávidovou hviezdou
Základný kameň nitrianskej neologickej synagógy položili 12. júla 1910, posvätená bola 19. septembra 1911. Jej projektantom a staviteľom bol Leopold Baumhorn.
„Slávnosť zasvätenia pred sto rokmi v radnici otvoril predstavený židovskej obce Artúr Verö. Sprievod sa potom odobral do novopostavenej synagógy, kde architekt Baumhorn po príhovore odovzdal predstavenému obce kľúč. Bránu chrámu otvoril rabín Dezider Klein,“ hovorí Katarína Potoková, členka Židovskej náboženskej obce (ŽNO) v Nitre.
„Bolo tu miesto pre 500 veriacich - 250 miest na prízemí a 250 hore na emporách. Nachádzali sa tu drevené lavice zdobené na začiatku radu Dávidovou hviezdou. Priestory boli osvetlené kovanými závesnými svietidlami, slohovo zapadajúcimi do orientálnej architektúry interiéru. Dnes sú v synagóge autentické len jej priestory, pôvodné zariadenie sa zničilo alebo ho previezli na iné miesta. Aj svietidlá sú len kópiami originálnych.“
Držia absolútny pôst
Zasvätenie synagógy sa konalo krátko pred židovským Novým rokom (Roš Hašana), časom účtovania za všetky skutky predchádzajúceho roka. V sprievode organu vtedy hlavný predspievateľ Simon Deutsch odrecitoval modlitbu a po štátnej hymne rabín Silberfeld zapálil večné svetlo. Do posvätnej skrinky uložili zvitky Tóry a odznela modlitba „mincha“.
„Roš Hašana sa začína 28. 9., teraz budeme mať rok 5 772, keďže židovský kalendár je lunárny a nezhoduje sa s civilným. Roš Hašana sa neslávi bujaro a radostne ako Silvester, je to skôr sviatok zameraný na liturgiu,“ objasňuje Katarína Potoková. „Počas neho zvykneme jesť najmä sladké jedlá. Tradičný židovský chlieb barches sa upletie do kruhu a pri jedení sa namáča do medu, aby bol nový rok sladký. Neposýpa sa ako inokedy makom, aby na ňom nebolo nič čierne. Podáva sa aj mrkvový prívarok, ryba a zákusky z jabĺk.“
Krátko po Roš Hašana nasleduje Deň zmierenia (Jom Kipur), ktorý je sviatkom modlitieb, pokánia, meditácie a sebaskúmania. Vtedy vraj Všemohúci spečatí osud človeka v ďalšom roku. Počas neho Židia držia absolútny celodenný pôst, keď nesmú piť ani vodu.
„V súčasnosti má naša židovská obec zhruba 50 členov. Stretávame sa v malej modlitebni vedľa synagógy, kde si bohoslužbami pripomíname najmä hlavné židovské sviatky,“ doplnila Nitrianka.
Pamäť je jedinou zbraňou
Katarína Potoková počas osláv jubilea predniesla slávnostnú reč, po nej sa prihovoril primátor Jozef Dvonč, predseda ŽNO Peter Schwarcz aj veľvyslanec Štátu Izrael na Slovensku, Alexander Ben Zvi. V ich slovách rezonovala najmä potreba tolerancie medzi ľuďmi a radosť z toho, že synagóga, na rozdiel od iných na Slovensku, plní dnes kultúrnu funkciu.
„Židovské tradície sú na Slovensku stále živé, čoho dôkazom je aj táto synagóga, ktorej storočnicu dnes oslavujeme,“ uviedol veľvyslanec Alexander Ben Zvi. „Viem o tom, ako tu bolo židovské spoločenstvo počas vojny zdecimované z niekoľkých desiatok tisíc na niekoľko desiatok až stoviek ľudí. Jediná zbraň, ktorú máme proti tomu, aby sa to zopakovalo, je naša pamäť.“
Program narodeninovej oslavy ukončil koncert pod názvom Z celej mojej duše v podaní Jany Orlickej a českého telesa Association Etnique.
Na oslave bol aj veľvyslanec Štátu Izrael na Slovensku Alexander Ben Zvi (vľavo). FOTO: (ČE)