Roman Poláčik vraj stále čaká, že ho niekto poštípe a on sa zobudí zo sna. To, že ako študent hrá v Divadle Andreja Bagara, mu pripadá neskutočné.
NITRA. Sympatickou posilou hereckého súboru Divadla Andreja Bagara je Roman Poláčik. Prišiel z Oravy – narodil sa v Trstenej, ale žije v malebnej dedinke Štefanov nad Oravou.
Najstarší z troch súrodencov má herectvo v krvi po rodičoch, vášnivých ochotníkoch, ktorí hrajú už od 17 rokov. Ako mnohí z tejto obce, sú aj oni členmi divadla Vendo – Veselého ešte naivného divadla obce.
Ako kňaz chce potešiť staré mamy
Dvadsaťtriročný Roman študoval odbor autoelektroniku na Strednej odbornej škole v Nižnej. No nestal sa odborníkom na autá, ani hudobníkom, hoci od 7 rokov študoval hru na akordeóne. Ba ani kňazom, ako mu mnohí predpovedali, keďže odmala v kostole miništroval.
„Ale to u nás robia takmer všetci chlapci. Bolo by to náročné poslanie, na ktoré som sa necítil. Mňa napokon zlákalo herectvo. Nakoniec sa mi úloha kňaza ušla v televízii. Mladého farára som si zahral v 7-dielnom seriáli TV Lux, natáčal sa v Cabaji-Čapore. Dúfam, že v telke už čoskoro pôjde, chcem, aby sa toho ešte dožili moja starká aj babka s dedkom. Veľmi by sa tešili,“ hovorí nováčik v DAB, ktorý je piatakom na VŠMU. Študuje v ročníku Zuzany Kronerovej a Martina Hubu.
Svoj divadelný krst absolvoval na doskách obecného Venda, kde si zahral ešte ako tretiak na strednej. „Stále tu hrám, aj teraz skúšame novú hru, ale zatiaľ je to s otáznikom, ako budem stíhať školu aj prácu v Nitre,“ vraví Roman. „Ale Vendo by som nerád zanechal. Je tu super partia ľudí, s ktorými sa výborne spolupracuje. Každý rok na Štefana uvedieme v dedine novú premiéru, ale poznajú nás aj v iných obciach a mestách. Na konte máme aj niekoľko ocenení,“ pochválil Roman „rodné“ ochotnícke divadlo.
DAB spoznal cez Vendo
Do DAB sa oravský rodák dostal cez konkurz. Keď dokončí VŠMU, stane sa stálym členom nitrianskeho divadla. Naše mesto navštívil ešte ako tínedžer, keď sem zo strednej školy prišli na Autosalón. A nitrianske divadlo spoznal cez štefanovské Vendo.
„Každý rok sme sem chodili na nejaké predstavenie, bol nás plný autobus. Videli sme napríklad Divotvorný hrniec aj Adama Šangalu. Vtedy som si povedal: Wow, tak toto je divadlo! Ani som si nepomyslel, že by som tu raz niekedy mohol hrať,“ skromne priznáva Roman. „Ale počas VŠMU som už po DAB reálne „poškuľoval“. Keď som si v duchu porovnal všetky slovenské divadlá – to, čo je na javisku aj mimo neho, Nitra jednoznačne zvíťazila. Takže to, že tu dnes ešte ako študent môžem hrať, je pre mňa viac ako splneným snom. Rodičia sú na mňa hrdí a ja som šťastný. Stále čakám, že ma niekto poštípe a ja sa prebudím.“
Zostal na WC
Aj keď divákov brpty a trapasy potešia, hercom pri nich steká pot po chrbte. Svoje si zažil aj Roman Poláčik. V predstavení Lekárske tajomstvo rozvíjal na pódiu dialóg s kolegom. Každú chvíľu mal prísť tretí herec a zapojiť sa, stále však nechodil.
„Naše texty skončili, tak sme si začali vymýšľať nezmysly. Smiali sme sa, aj keď nám v skutočnosti do smiechu veľmi nebolo. Nakoniec kolega došiel – potom nám povedal, že celý čas sedel na WC, vraj zabudol, že má výstup,“ usmieva sa Roman. „V hre Tri sestry sa zas kolegovi mám predstaviť ako Verišin. Prišiel som na scénu a zahlásil som namiesto svojho mena to jeho: „Prozorov“. Skameneli som, čo ďalej, ale v sekunde sme obaja museli z omylu vykľučkovať.“
Priateľka v Hollywoode
Priateľkou Romana Poláčika je jeho spolužiačka z VŠMU Gabika Marcinková. Hrá v Astorke a televíznym divákom je známa ako dievča na vozíčku v seriáli Ordinácia v ružovej záhrade. Na základe konkurzu získala úlohu v hollywoodskom filme s názvom 360. „Premiéru mal 9. septembra v Toronte, Gabika si ju nenechala ujsť. Ja som práve v tom čase mal v Nitre svoju premiéru v hre Dark Play. Škoda, že to bolo v rovnaký čas, mohol som ísť do Kanady s ňou a ona si zas mohla v Nitre pozrieť môj debut,“ ľutuje Roman.
Tento rok ho v DAB čakajú ešte ďalšie dve postavy - v muzikáli Sladká Charity úloha plachého Oskara a v dramatizácii klasiky Pýcha a predsudok rola dôstojníka Wickhama. Popri tom ešte hrá na VŠMU v Bratislave v ďalších predstaveniach. V rámci študentského divadla LAB (školská scéna VŠMU) hrá Veršinina v Troch sestrách, Jana Koreňa v predstavení Matka a Afremova v hre Živá mŕtvola.
Diváci ho môžu vidieť aj ako Viktora v inscenácii Viktor alebo vláda detí, Toma v hre Náuka o spoločnosti a tiež ako Adama a Čáka Noríša v predstavení Quattro formaggi. V postave Roderiga v inscenácii Othello hosťoval v Divadle Aréna a v Štúdiu 12 v Bratislave si zahral Kráľa v hre Barbados a Oskara a inscenácii Oskar a Ruth.
Vrah v Meste tieňov
Jeho prvou skúsenosťou v televízii bola postava v druhej sérii seriálu Mesto tieňov. Ako druhák na VŠMU hral vraha, ktorý zabil svojich rodičov. Barmana - vydierača stvárnil aj v seriáli Odsúdené.
„Ako Ivan som sa predstavil aj v študentskom filme Matúša Krajňáka Praví chlapi, Vila som si zas zahral vo videofilme Ľúbi neľúbi z cyklu STV Nesmrteľní. Diváci ma neskôr môžu vidieť v pripravovanom slovenskom filme Juraja Nvotu Konfident a zahrám si aj v televíznom seriáli Záchranný systém,“ doplnil Roman Poláčik.
Roman Poláčik ako trojročný.
S bratom Andrejom.
Od 7 rokov sa učil hrať na akordeóne.
Na hubách.
Dvadsaťtriročný Roman Poláčik dnes.
Ako Roderigo v hre Othello.
