JELENEC. Šestnásť robustných sôch z dreva postáva nenápadne v lesoch za Jelencom.
V tichu Chatovej osady pod Gýmešom sú nemé sochy už len spomienkou na týždňové sochárske sympózium, na ktorom dvanásť autorov vdychovalo život do dreva.
Ženské motívy lákali mužských umelcov
Jedenásť zručných mužov a jedna žena mali voľné ruky, neboli spútaní žiadnou témou.
A tak snáď nikoho pri tom počte mužov neprekvapí, že vo väčšine prípadov motorové píly a dláta menili kmene stromov na oblé a zvodné ženské tvary.
Anjel s trúbou od Pavla Hajdúka má žensky úzke boky a širokú panvu, lesná víla Miroslava Mlkvika si cudne rukou prekrýva poprsie a Madona Mariána Hutiru si tisne na hruď spiace dieťa.
Žena, čo rozpaľuje
Fantázie mužov začnú asi ale najviac pracovať pri soche Ignis – svieca od Jánosa Lukácsa.
Akt ženy v tvare sviece ukazuje každému to, čo v diele chce vidieť. Kým sviečka zobrazená v dreve môže zahrievať, samotná žena už vyslovene rozpaľuje. Má kypré poprsie a štíhle telo. Mnohí prítomní chlapi povedali, že takýto kus by si vedeli predstaviť ako dekoráciu v obývačke.
„Určité vady dreva spôsobili, že na soche vznikli tmavé miesta tam, kde by aj v skutočnosti mali byť. Keď som sa pýtala autora, či už pri opracovaní dreva o tom vedel, len sa potmehúdsky usmial,“ hovorí Anežka Križková, organizátorka sympózia.
Horiaca svieca a nahá žena v jednom.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Trón lásky
Sochári si ako svoju inšpiráciu vybrali aj iné motívy. Martin Navrátil vytvoril Dve vlny, jednu z najzaujímavejších sôch sympózia. Moderne poňaté dielo by viac ako v lese vyniklo pred kúpeľným domom.
Martin Navrátil a jeho Dve vlny.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Petr Eschler z Olomouca zase stvoril Trón Afrodité. „Niektorí umelci, medzi nimi aj Petr, dva dni len posedávali a rozmýšľali, hľadali inšpiráciu. Urobili len základný tvar a už sme si naozaj mysleli, že diela do vernisáže nestihnú dokončiť. Potom ich ale kopla múza a napríklad Petra kopla až tak, že sme ho museli obväzmi ovíňať,“ zasmiala sa pri spomienke na tvorivé dni Anežka Križková. Eschlerov trón plodnosti a lásky ale dámy s úctou obchádzali. Niektoré preto, že už deti majú dosť, ďalšie preto, že na materstvo sa cítia ešte primladé.
Indián pre 'Indiána'
Peter Šrank z Veľkého Lapáša spravil až dve sochy. Obrovského Vodníka a Indiána. „Venoval ho nášmu priateľovi, ktorý má prezývku Indián a je telesne postihnutý, no v mladosti, keď mu to ešte jeho stav dovoľoval, jazdieval na koňoch a nosieval indiánske čelenky,“ hovorí Križková.
Indián od Peťa Šranka.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Zaujmú ale aj mnohé ďalšie výtvory. Medzi veľmi vydarené dielka patrí napríklad Medveď od Branislava Petráša. Bol favoritom u detí. Aj ostatní sochári ale oceňovali, ako precízne a do detailov dokázal autor zachytiť medvediu srsť. Tvoriť drevorezbu medveďa patrí podľa sochárov medzi najťažšie výzvy a nie každý sochár má na to guráž. Lukáš Križma spravil maca tiež, aj keď rozprávkového – do dreva vytesal tvár známeho medveďa Yogiho.
Medveď od Branislava Petráša.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
A druhý maco - Yogi bear od Lukáš Križmu.
FOTO (AK)
Výstava v Nitre
Sochárske sympózium sa v Chatovej osade pod Gýmešom konalo po prvý raz. Organizátori ale sľubujú, že o rok sa sympózium zopakuje, tentoraz ale so zadanou témou.
Sochy z jeleneckého sympózia vystavia koncom roka v nitrianskom nákupnom centre Max.
Umelci a ich sochy
Na sympóziu vzniklo šestnásť sôch od desiatich slovenských a dvoch českých umelcov. Prinášame vám ich zoznam: Martin Navrátil: Dve vlny, Miroslav Mlkvik: Lesná víla, Petr Eschler: Trón Afrodité, Marián Hutira: Slimák; Madona, Branislav Petráš: Medveď; Slnečný lúč nad Gýmešom, János Lukács: Ignis – svieca, Magdaléna Palenčárová: Po kúpeli, Peter Šrank: Vodník; Indián, Lukáš Križma: Yogi bear; Indián, Jaroslav 'Hynek' Mácha: Chvenie, Pavol Hajdúk: Anjel s trúbou, Ján Palko: Na koníka si vyskočím.
Tomáš Holúbek
Vodník od Peťa Šranka.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Ján Palko venoval tohto šuhaja s koníkom Anežke Križkovej.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Miroslav Mlkvik: Lesná víla.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
