NITRA. Obyvatelia Nitry sa podpisujú pod petíciu, chcú byť Nitrančanmi, nie Nitranmi. Jazykovedci hovoria, že je to proti pravidlám slovenského jazyka.
Petícia potrvá do konca mesiaca. Organizátori ju potom predložia Ústrednej jazykovej rade ako poradnému orgánu ministra kultúry a Jazykovednému ústavu Ľudovíta Štúra SAV.
Turčáni: Myslíme to vážne
Obyvatelia Nitry sami seba väčšinou nazývajú Nitrančanmi (Nitrančan, Nitrančanka). S pomenovaním Nitrania (Nitran, Nitrianka) sa mnohí nestotožnili.
„Nie som saláma, ale som Nitrančan,“ vyhlásil iniciátor petície Slavomír Turčáni. Nitran je názov mäsového výrobku.
„Podpisy sme začali zbierať začiatkom októbra, petícia potrvá do konca mesiaca. Reakcie sú zatiaľ veľmi pozitívne. Niektorí ani nevedia, že Nitrančan je nespisovné,“ dodal Turčáni.
Slovenčinári to však vedia veľmi dobre a práve oni vraj striktne zamietajú možnosť zmeny. „Stretli sme sa aj s tým, že ľudia našu aktivitu považujú za recesiu, ale my to myslíme vážne,“ tvrdí Turčáni.
Jazykovedec Marián Macho z UKF.
Foto: (mh)
Emócie a lokálpatriotizmus
Z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra prišla jednoznačná odpoveď: názov Nitrančan je nespisovný.
„Petíciou chceme docieliť, aby sa toto stanovisko zmenilo. Ja si myslím, že všetky veci sa dajú zmeniť, menia sa aj pravidlá. Ak bude dosť podpisov, určite ich to nenechá chladnými,“ povedal Turčáni na adresu jazykovedcov.
Organizátori očakávajú, že sa pod petíciu podpíše 20- až 25-tisíc obyvateľov Nitry. „Myslíme si, a nie je nás málo, že my sme Nitrančani a nie sme žiadne salámy, ako sa nás snažia prezentuvať v róznych jazykových ústavoch Ludevíta Štúra. Tak sme sa rozholli, že sa vrátime pekne k tomu, že sme Nitrančani,“ vyhlásil herec Ivan Gontko, jeden zo signatárov petície.
Dôvody na zmenu podľa neho nie sú len emociálne. „Stále sa rozpráva, že treba podporovať rozvoj regiónov a zdravý lokálpatriotizmus, a to znamená, že sa s niečím sebaidentifikujeme. A ja sa skutočne nechcem identifikovať s týmto, ja sa necítim takto...“ ukázal Gontko na salámu.
V názve Nitrančan sú dve prípony - an a čan. To je nespisovné.
Dve prípony k jednému základu
„Na vytvorenie obyvateľského názvu sa používa jedna z troch prípon - an, -čan alebo -ec. Pridávame ju k slovotvornému základu. Ten je v prípade mesta Nitra „Nitr“. Čiže môžeme dostať tri tvary – Nitran, Nitrčan alebo Nitrec. Ak utvoríme tvar Nitrančan, tak sme vlastne pridali dve prípony (an a čan), čo je v slovenčine neprijateľné,“ povedal nám Marián Macho, jazykovedec z katedry slovenského jazyka na FF UKF v Nitre.
V časopise Kultúra slova vraj už v 60. rokoch riešili otázku, či používať názov Nitran alebo Nitrančan. „Koncovka -čan je v slovenčine frekventovanejšia než -an. A preto sa možno používateľom jazyka zdá, že tvar Nitran je akýsi nedokončený, že tam ešte chýba koncovka -čan,“ zauvažoval Macho.
Netrúfa si predpovedať, či petícia bude alebo nebude úspešná: „No ak sa uplatní systémové hľadisko, že názvy sa tvoria iba jednou koncovkou, tak v tom prípade asi nie...“
Prvá petícia za zmenu pravidiel
„Podobu obyvateľského mena Nitrančan, ktorá sa vyskytuje v miestnom úze, nemožno v spisovnom jazyku akceptovať. Je utvorená v rozpore so zákonitosťami tvorenia obyvateľských mien v spisovnej slovenčine, t. j. dvomi príponami,“ potvrdil Matej Považaj z jazykovej poradne Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV.
Je to podľa neho rovnaký stav, ako by sme chceli mať od názvu Brezno podobu Brezňančan, Galanta - Galanťančan, Modra - Modrančan, Vráble - Vrábľančan namiesto ustálených spisovných podôb Brezňan, Galanťan, Modran, Vrábľan.
Považaj dodal, že v neoficiálnej, súkromnej komunikácii sa môžu uplatňovať aj nespisovné, nárečové prostriedky. V Jazykovednom ústave Ľ. Štúra SAV pracuje už vyše štyridsať rokov, no zatiaľ sa nestretol s tým, že by sa petíciou ľudia pokúšali zmeniť pravidlá slovenčiny.
Ide najmä o reklamu?
S petíciou chodia po uliciach Nitry dobrovoľníci. Petičné hárky sa nachádzajú aj v niektorých obchodoch a reštauráciách.
Už v prvých dňoch petície sme zaznamenali aj kritiku, že agendu si „prisvojila“ súkromná regionálna televízia. Niektorí ju podozrievajú, že jej ide predovšetkým o reklamu a prezentáciu svojho mena.
„Paradoxom je, že konateľom televízie je človek, ktorý sa sem prisťahoval z východného Slovenska. Je jedným zo signatárov petície,“ napísal nám obyvateľ Nitry.
Ján Baran reagoval, že v Nitre býva už niekoľko rokov: „Veľakrát je Nitrančanom viac ten, ktorý sa tu rozhodne bývať, ako ten, ktorý sa tu narodil“.
Názov Nitrania je podľa jazykovedcov veľmi starý
Podoba obyvateľského mena Nitran je veľmi stará, používa sa vraj niekoľko storočí. „V jazykových príručkách sa zaznačuje už vyše storočia, napríklad v Rukoväti spisovnej reči slovenskej od Sama Cambela z roku 1902, v Pravidlách slovenského pravopisu z roku 1931, v Slovenskom frazeologickom slovníku od Petra Tvrdého z roku 1933, v Pravidlách slovenského pravopisu z roku 1940,“ vymenoval jazykovedec Matej Považaj.
(mh)
