NITRA. Ako prvú premiéru tejto sezóny Staré divadlo Karola Spišáka uviedlo rozprávkovú inscenáciu Danka a Janka. Dvojičky si zahrali Danica Hudáková a Oľga Schrameková. Ivan Gontko stvárnil hneď niekoľko postáv - Peťka Suseda, Paľka Vlka, pani učiteľku, Gevenduchu, vrabca, smutné vrecko, sloniatko, mužíčka z budíka a iné.
Dramatizáciu mali na starosti režisér Kamil Žiška a Veronika Gabčíková, scénu, kostýmy a bábky navrhla Mária Žilíková. Hudba je dielom Matúša Uhliarika, dramaturgiu robila Veronika Gabčíková.
Zošit je ťažký
Dvojčence vyskočili zo školského zošita - každá jeho strana priniesla niečo nové, podnetné, zaujímavé. Sestry - prváčky sa ocitli v rozprávkových príbehoch o Gevenduche, o vrabcovi Dominikovi či o smutnom makovom vrecku. Animovanie prebiehalo pomocou detskej skladačky. Ako nám povedala Mária Žilíková, jednotlivé súčasti skladačky sú zhotovené z karimatky.
„Vzadu majú magnet na uchytenie na oplechovanej strane zošita. Najmä herečky si preto občas zúfajú, lebo zošit je ťažký. Svet, ktorý zo skladačiek vzniká, nie je popisný, ale dáva priestor voľnej fantázii dieťaťa,“ povedala Žilíková.
Každá je iná
Veronika Gabčíková považuje Danku a Janku za veľmi populárny text, ktorý funguje už niekoľko generácií. Deti, ktorého ho čítali, sú už dospelí a teraz ho možno čítajú svojim deťom. „Je to literárne veľmi pôvabný príbeh, ktorý dokonale mapuje psychiku zlomu medzi úplným detstvom, kedy deti nemusia nič, len sa tešia zo života a hrajú, a medzi chvíľou, keď nastupujú do školy a prichádzajú prvé povinnosti,“ hovorí Gabčíková.
Z hľadiska spracovania a stvárnenia textu bol pre nich zaujímavý práve tento bod prerodu, kedy sa začína formovať osobnosť dieťaťa. Podľa dramaturgičky je dôležitá aj ďalšia myšlienka inscenácie – hoci sú všetky deti istým spôsobom rovnaké, vlastne je každé z nich iné. Každé má svoju povahu, svoje bolesti, radosti.
„Danka a Janka sú síce dvojčatá, ale každá z nich je vo svojej podstate iná. V zmysle tejto myšlienky naše nové predstavenie prináša deťom posolstvo – že je dôležité zachovať si svoje osobité črty, naučiť sa zodpovednosti za seba, ale naučiť sa aj prispôsobiť, fungovať v kolektíve a rozvíjať priateľstvá. Veď svet je preto taký krásny a farebný, že sme každý iný a navzájom sa dopĺňame.“
