Zozbieraný text nakoniec nepoužili. Pri naštudovaní hry improvizovali.
NITRA. Návrat do školopovinných čias si vyskúšali diváci na premiére hry Bola raz jedna trieda. Divadelná spomienka na školu, ktorú vlani autorsky pripravili bývalí poslucháči VŠMU, sa stala súčasťou aktuálneho repertoáru DAB.
Vtipná hra s pesničkami priblížila zážitky a postrehy žiakov zo základnej a strednej školy. V predstavení sú herci študentmi, občas aj učiteľmi, ktorých napodobňujú.
Hra s pesničkami
Autorsky sa na hre podieľali samotní protagonisti - Juraj Ďuriš, Martin Šalacha, Peter Brajerčík a Miroslav Dacho, ktorý bol spolu s Marianou Ďurčekovou aj dramaturgom. Režisérom inscenácie bol Ján Luterán Scénu a kostýmy navrhla Silvia Zubajová – hercov odela do oblekov, na nohách majú papuče.
Predstavenie obsahuje tri pesničky - dve bežné školské a jedna autorská, s ktorou hercom pomohol Ján Kružliak, študent hudobnej fakulty. „Dal nám námet, akým smerom by sme sa mohli uberať. Pesničky obsahujú hlášky a poučky z vyučovaní, spievame ju a cappella,“ hovoria herci.
Improvizovali
„Naštudovať takúto inscenáciu bolo myšlienkou dramaturga Mira Dacha a najmä režiséra Jána Luterána. Vždy prišiel s nejakou úlohou, čo si máme premyslieť, spolu s Marianou Ďurčekovou vymýšľali okruhy otázok. Zozbierali rôzne texty súvisiace so školou, napríklad školský poriadok,“ hovorí nový herec DAB Martin Šalacha.
„Materiály sme nakoniec nepoužili, Miro a Ján sa rozhodli, že si hru pripravíme vo vlastnej réžii. Každý deň sme improvizovali, a to bolo ťažké. Prísť každé ráno a štyri hodiny iba vymýšľať niečo vtipné, zmysluplné, bez predošlého textu, bolo náročné. Juro Ďuriš je veľmi dobrý imitátor učiteľov, čo mne až tak nešlo.“
Škola ako z Obecnej školy
Aj keď vraj Martin Šalacha nemal k skúškam príliš pozitívny prístup, o to radšej dnes toto predstavenie hrá. Zvlášť preto, že si pri nej zaspomína na svoje školopovinné roky.
„Na ZŠ som chodil do Zalužíc, dedinky v okrese Michalovce. Mali sme školu ako z filmu Obecná škola. Ročníky 1. - 4. sme mali na jednom konci dediny, na druhom sme mali zas budovy s vyššími ročníkmi,“ spomína Martin. „Všetky športy sme robili vonku, vonku sme mali dokonca aj toalety – ale murované. ZŠ bol jednoducho zážitok, mala obrovské čaro, keby som sa do nej mohol ešte raz vrátiť, neváham. Zostala vo mne oveľa dlhšie ako gymnázium v Michalovciach.“
FOTO: ARCHÍV LAB
