Diktáty sú vo všeobecnosti postrachom žiakov. A nemuseli by byť. Podľa Rudolfa Šišku sa dá gramatika učiť aj zábavnou formou.
NITRA. Nedávno sa 82 rokov dožil spisovateľ, prekladateľ a dlhoročný učiteľ Rudolf Šiška z Nitry. Promovaný pedagóg a filológ učil vyše 40 rokov – 16 rokov na základných školách v Topoľčianskom okrese a 6 rokov na Pedagogickej fakulte v Nitre, kam sa ešte na 10 rokov vrátil po nežnej revolúcii.
Po nociach prekladal
„Osemnásť rokov som pre svoje názory nemohol učiť, tak som robil strážnika vo VDI Služba, Ferrone a Optime,“ spomína Rudolf Šiška.
Nočné služby využil produktívne – keď mal čas, písal a prekladal bájky. „Mám snáď jednu z najväčších zbierok bájok na svete,“ usmieva sa pán Šiška. „Napísal som vyše 285 vlastných veršovaných bájok. Viem dobre štylizovať aj v próze, ale najradšej sa vyjadrujem veršami.“
V prekladaní bájok začal s Krylovom, lebo celkom dobre ovláda ruštinu. „Keďže som chcel mať tohto autora kompletného, po revolúcii som preložil aj jeho verše, ktoré sú v porovnaní s jeho bájkami viac-menej neznáme. Preložil som 206 Krylovových bájok, 243 La Fonténových a 100 Lesingových. Z Ezopových bájok som urobil výber a svoje preklady zveršoval.“
Veršované pozdravy
Rudolf Šiška sa narodil v roku 1929 v obci Čeľadince, nad ktorou je vrch Hrdovicka. Podľa neho si vybral svoj básnický pseudonym Slobodan Hrdovický, pod ktorým mu vyšla jeho prvá kniha bájok Bájka kráča storočiami (1992).
„Vydal som ju vo vlastnom náklade. Moja druhá kniha Komentované bájky obsahuje asi 40 bájok, ktoré som písal ešte pred revolúciou, mnohé z nich majú politický podtext.“
V súčasnosti už Rudolf Šiška bájky nepíše, baví ho vymýšľať skôr veršované pozdravy na rôzne príležitosti. Vydal ich v publikácii vyše 1 900. V šuplíku má ďalšie, stačili by vraj na dve ďalšie zbierky.
Predbehli siedmakov
Okrem bájok a veršov je Rudolf Šiška aj autorom publikácie Mnemotechnická gramatika a pravopis, ktorá vyšla v roku 1999. Je výbornou pomôckou pre žiakov pri učení sa slovenčiny. Napísal aj knihu Kódovanie pravopisných javov. „Dlhé roky som učil slovenský jazyk a literatúru, zameriaval som však najmä na gramatiku a na to, ako jej učenie žiakom čo najviac zjednodušiť,“ hovorí učiteľ, ktorý pôsobil na ZŠ v Solčanoch, Preseľanoch, Bošanoch, Čeľadinciach a v Nitre – na bývalej ZŠ Jašíkovej, na Vajanského a na Zobore. Bol aj odborným poradcom v súvislosti s výučbou gramatiky, o svojich novátorských metódach prednášal na školách po celom Slovensku.
„Prváčikov som učil veršované pravidlá pravopisu. Mali výborné výsledky. Vo vyšších ročníkoch ovládali gramatiku lepšie ako siedmaci,“ tvrdí pán Šiška.
Jeho zverenci dodnes na neho nezabudli. Keď mal osemdesiatku, zavolali si ho na stretnutie bývalí žiaci ZŠ v Solčanoch, ktorých učil v rokoch 1953-57.
Učiteľské remeslo pán Šiška miloval, preto nemôže zabudnúť na to, ako ho totalita pripravila o 18 plodných rokov a možnosť kariérneho rastu. „Bola to práca, ktorú by som bol robil veľmi rád,“ ľutuje premárnené obdobie.
