Odjakživa mu voňalo drevo, chcel byť preto stolárom. Zbieranie črepov však vyhralo. Karol Pieta sa stal archeológom, ktorý stál pri najvýznamnejších objavoch. Hrdý je na poklady z Bojnej aj hrobku „slovenského Tutanchamóna“.
NITRA. V týchto dňoch sa Nitran Karol Pieta dožíva okrúhleho jubilea 70 rokov. Je špičkovým archeológom v rámci Slovenska, ale jeho meno je pojmom aj v minimálne stredoeurópskom priestore.
Na autorský večer, ktorý zorganizovali DAB a Literárny klub Janka Jesenského, vysmiaty jubilant prišiel ozdobený zaujímavým príveskom - kópiou jednej z plakiet nájdených v Bojnej.
Stolárom či hercom sa nestal
Karol Pieta vyrastal na Číneši. Ako malý vraj chcel byť stolárom - drevo mu odjakživa voňalo, navyše sa kamarátil so synmi stolára Feketeho. „Pomerne rýchlo som svoj sen zradil a na poliach okolo Nitry som začal zbierať hlinené črepy. Asi v 13 rokoch som vedel, že chcem byť archeológom, a keďže som pre črepy trochu zanedbával učenie, prejavilo sa to aj na mojom prospechu. Zlomyseľníci hovoria, že mi ani nič iné neostalo, len študovať archeológiu,“ zažartoval si oslávenec.
Hercom podľa vzoru svojej mamy netúžil byť, ale možno vraj niečo z týchto vlôh zdedil, keďže niekedy treba aj úspech vedieť zahrať.
Oriešky spred 1 600 rokov
Karol Pieta sa podieľal na najdôležitejších archeologických objavoch posledného obdobia. Treba spomenúť najmä významné slovanské hradisko v Bojnej, kde sa okrem iných cenností našli pozlátené plakety z 9. storočia. Potvrdzujú kresťanstvo na našom území ešte pred príchodom solúnskych bratov.
K Pietovým najexkluzívnejším objavom patrí hrobka „slovenského Tutanchamóna“ v lokalite Poprad-Matejovce. Ide o hrob germánskeho veľmoža s úžasnou hrobovou výbavou. „Keď bager odkryl drevenú zrubovú stavbu v hĺbke asi2,5 metra, ani sme netušili, že by sa v našich zemepisných šírkach mohol zachovať takýto poklad spred 1 600 rokov. Výskum trval 4 mesiace, počas ktorých sme odkrývali priestor asi 5x4 metre,“ spomína archeológ.
„Išlo o súbor, ktorý sa priam ideálne zachoval. Zrubová stavba pôsobila ako drevenica spred 30-40 rokov. V nej bol sarkofág v tvare domu so sedlovou strechou. Okrem iných predmetov sme v hrobke našli nábytok z tisového dreva, pôvodne oplechovaný striebrom. Je prekrásny, v širokom okolí sa nič podobné nenašlo. Sú to veľmi silné, priam magické zážitky, keď z podlahy hrobky zbierate lieskové oriešky, ktoré máte chuť si otvoriť, lebo sú tak výborne zachovalé.“
Hrobka však bola vykradnutá, zlato, striebro a iné cennosti, vykrádači odniesli, no zostalo tu nadostač iných pokladov. Odosobneného súčasníka musí podľa Pietu viac očariť úžasná hrobová výbava a architektúra, než lesklé pliešky.
Zlaté nite a výšivky
Fyzický objem nálezu hrobky predstavoval 12 ton organických látok, ktoré previezli v kamióne a dodávke do1 400 km vzdialeného laboratória v Nemecku. Jedine ono bolo schopné a ochotné takýto obrovský objem spracovať, ale aj finančne a technicky výskum podporiť.
Výskum hrobky, rozdelený do viacerých časových horizontov, bol pre Karola Pietu a kolegov obrovskou skúsenosťou. Okrem iných vecí sa museli učiť, ako s nálezmi opatrne narábať, aby zo zvedavosti či unáhlenosti nezničili niečo, čo by sa beznádejne stratilo.
„Hrobka germánskeho náčelníka je nálezom európskeho významu, aký sa pošťastí raz za dlhú dobu. Že sa organické látky tak výborne zachovali, bola šťastná zhoda okolností. Hrobka bola zapustená do nepriepustného podložia, voda, ktorá sa dostala dnu, už von nevyšla,“ pokračuje Karol Pieta.
„Veľmož bol oblečený v bohato vyšívanom brokátovom rúchu, pretkávanom zlatými niťami. Nádherné boli kožené aplikácie s ojedinelými výšivkami. Pred nami je teraz ešte nie celkom potvrdená dilema, ktorá sa týka DNA zomrelého náčelníka. Prvá analýza poukazuje, že pochádza z priestoru niekde medzi Volgou a Uralom. No archeologické pramene nie sú také výrečné a občas sú aj omylné. Keby napríklad teraz vykopali mňa, mysleli by si, že som – podľa rifiel – asi Číňan. Teraz musíme zodpovedať, či je výsledok správny, lebo aj technika sa môže mýliť.“
Chlieb z Devína
Karol Pieta bol aj pri kurióznom náleze prvého chleba na území Slovenska. Objavili ho na Devíne. „Bol to mimoriadny nález – bochník chleba. V starej opustenej peci obhorela skládka obilia, v ktorej bol bochník zasypaný. Keďže skarbonizoval, bol krehký, takže trojuholníčky chleba, pokrájaného ako torta, sa pri styku so vzduchom rozpadali,“ vysvetľuje archeológ. „Tak som poradil, aby zohnali čo najviac vajíčok. Chlieb sme natreli bielkom, a tak sa nám ho podarilo zachovať. Laboratórnymi metódami sme zistili, že išlo o kvasený pšenično-ražný chlieb.“
Práca archeológa Karola Pietu nenapĺňa ale vraj prepĺňa, pracuje paralelne na niekoľkých projektoch. Jeho ďalšie plány totožné s množstvom jeho povinností. „Bolo by pekné vytýčiť si ďalšie ciele, ale aj tak mi niektorí kamaráti hovoria, že „dosť si si už navymýšľal, teraz pracuj“,“ zasmial sa Nitran.
Kto je Karol Pieta
Významný slovenský archeológ PhDr. Karol Pieta, DrSc. sa narodil 17. 11. 1941 v Nitre. Študoval na Masarykovej univerzite v Brne, študijné pobyty absolvoval v Nemecku. Je pracovníkom Archeologického ústavu SAV v Nitre, od roku 1991 je zástupcom riaditeľa. Podieľal sa na mnohých výskumoch a objavoch na Slovensku aj v zahraničí, napríklad v lokalite Bojná, v Poprade-Matejovciach, pracuje aj na výskume na ostrove Failaka v Kuvajte. Je priekopníkom experimentálnej archeológie na Slovensku a zakladateľom archeologického skanzenu v prírode pri Liptovskej Mare. Za svoju prácu získal niekoľko ocenení - v roku 2007 Zlatú medailu SAV za osobitný prínos pre vedu, o rok neskôr Krištáľové krídlo v kategórii Veda a medicína. V roku 2007 dostal aj dve ceny časopisu Pamiatky a múzeá. Počas autorského večera v Nitre mu župan Milan Belica udelil zlatú plaketu a ďakovný list.
Jana Černáková
Karol Pieta už v 13 rokoch vedel, že chce byť archeológ.
Župan Milan Belica mu odovzdal zlatú plaketu a ďakovný list.
Za príjemné večer v kresle hosťa Literárneho klubu Janka Jesesnkého mu poďakovala Eva Ruthová.
Karol Pieta na ostrove Failaka v Kuvajte.
Záber z hrobky germánskeho veľmoža v Poprade-Matejovciach. FOTKY: ARCHÍV K. P., (ČE)
